Uvedomili ste si, koľko vecí robíte mechanicky, bezmyšlienkovite? Koľko vecí hovoríte bez toho, aby ste sa nad nimi poriadne zamysleli? Opakujete počuté, prečítané, preberáte nekriticky myšlienky a spôsoby druhých... Ale to nie ste vy...
Idete jednoducho s prúdom a zdá sa vám, že ste normálny, lebo všetci to tak robia. Máte rozličné predsudky, či nálepky, ktorých je ťažko sa zbaviť. Držíte sa tvrdohlavo svojho, hoci ste ani na sekundu nerozmýšľali o inej možnosti. Už ste skúsili to oslobodzujúce: „Mýlil som sa."? (Ten vlak nejde, ale stojí)
Viete, ako silno sme už ovplyvnení svetom, ktorý nám hovorí, čo máme robiť, ako sa máme cítiť, čo si máme myslieť...
Schválne - ako sa cítite pri pochvale? Dobre? Tak ľahko tomu uveríte bez toho, aby ste si povedali pravdu? Alebo naopak - niekto niečo na vás skritizuje, za čo v podstate ani nemôžete a cítite sa mizerne. Ale prečo vlastne? Prečo sa dáte manipulovať?
Keď začnete byť sám sebou, zrazu zbadáte, že idete proti prúdu. Cítite sa slobodne, lebo odmietate byť niekým podľa očakávania druhých. Ste na správnej ceste...
Pripomína mi to rozprávku o somárovi, otcovi a synovi. Či si naň sadne otec, syn, obaja alebo nikto, ľuďom sa to nepáči... Táto rozprávka končí poučením, že ľuďom nevyhovieš... Tak sa prestaň konečne tak urputne o to snažiť a strácať seba samého...
Alebo si predstavte život ako cestu vlakom. Rozhodnete sa pre nejaký cieľ a nastúpite do vlaku. Cesta je dlhá a vy si to niekoľkokrát rozmyslíte a prestupujete z vlaku do vlaku, až ste skoro zabudli, kam ste to chceli ísť. Zlákal vás modernejší vlak alebo reči spolucestujúcich, ktorí tak krásne hovorili o tej a tej krajine... Ale prídu iní ľudia, iné stanice... A hoci ste sa s nimi cítili dobre, oni z vlaku vystúpia, no vy musíte ísť ďalej. Stretnete aj takých, ktorí cestujú tam, kam vy a navzájom sa povzbudzujete, aby ste došli do konca... Ale vy, obdivujúc krajinu, cestujete ďalej a už vás nevyrušujú iné vlaky, lebo viete, že sedíte v tom správnom...
Pripájam ešte pár citátov od Anthony de Mella:
Väčšinu toho, čo si myslíme a ako sa cítime, si vytvárame my sami vo svojej hlave.
Myslíte si, že keď sa to či ono alebo ten či onen zmení, budete šťastný. Hlúposť. Zmeň sa ty! Alebo skôr svoj pohľad na svet.
Alebo hovorím: „Cítim sa dobre, keď svet je v poriadku." Naopak: svet je v poriadku, lebo sa ja cítim dobre. Veci ani ľudí nevidíme také aké sú, ale akí sme my. Keď ja budem iný, aj ten druhý bude iný.
To, čoho ste si vedomý, máte pod kontrolou. To, čoho ste si nie vedomí, drží pod kontrolou vás. Ste otrokom toho, čo si neuvedomujete.
