Už v škôlke si hľadá dieťa kamaráta. Vtedy mu je jedno, či je to chlapec, či dievča, hlavne, že je s ním zábava. V škole prechádza podľa veku rôznymi priateľstvami. Hľadá priateľstvo u človeka rovnakého pohlavia, s ktorým zdieľa svoje detské starosti. Na konci základnej školy často vznikajú priateľstvá na celý život
.Stredná škola je také hľadanie samého seba. Tu niekde končí aj ostych pred druhým pohlavím a jednoducho sa priatelí s každým, kto mu je sympatický alebo s ním má niečo spoločné. Ak má šťastie, nájde si priateľa, s ktorým si rozumie takmer vo všetkom a môže mu povedať aj veci dôverné. Je to priateľ rovnakého pohlavia, pretože kamarát (kamarátka) opačného pohlavia sa stáva adeptom na hlbší citový vzťah. No nevylučuje sa ani to, že takýto vzťah začína obyčajným kamarátstvom.
Vlastne takto to pokračuje do dospelosti. A keď už potom máme manžela (manželku), stále ešte cítime potrebu aj obyčajných priateľstiev. Znova inklinujeme k rovnakému pohlaviu , lebo máme podobné problémy. Tu vzniká otázka, či je možné priateľstvo medzi opačným pohlavím. Jedni hovoria, že áno, druhí , že nie. Ja by som z toho diplomaticky vykľučkovala, že to nie je priateľstvo v pravom slova zmysle, ale skôr kamarátstvo.
Na nete mám kamarátov aj kamarátky... Vzájomne sa obohacujeme o skúsenosti, názory, poznatky. A hoci som väčšinu z nich nikdy nestretla, rada si s nimi píšem. S niektorými si aj chatujem... ba dokážem sa s nimi aj pohádať, ako naozaj! Potom, keď hrozí, že prídem o takéhoto dobrého kamaráta, som z toho veľmi smutná... a teším sa zo zmierenia rovnako, ako v bežnom živote. Len jednému nerozumiem. Prečo si lepšie rozumiem s niekým, koho som v živote nevidela. Bude v tom nejaký fígeľ, ale ja na to prídem!
Priateľstvo má pre mňa nesmiernu cenu, priatelia si pomáhajú, vzájomne sa obohacujú, podržia...Je mi ľúto všetkých, čo nepoznajú, čo je ozajstné priateľstvo, možno ani nevedia, o čo prichádzajú...
