Pôvodcovia covidu-19

Písmo: A- | A+

Ako som už v predchádzajúcom článku naznačil, v zdravotníckej praxi nemožno pliesť dohromady covid-19 (ochorenie) s jeho pôvodcami – vírusmi. A platiť by to malo aj v kultivovanej jazykovej praxi mimo zdravotníctva.

Teda covid-19 a koronavírus – to sú 2 rôzne, hoci úzko súvisiace pojmy: názov choroby a názov mikroorganizmu, ktorý ju vyvoláva. (Analogicky pri ochorení AIDS sú jeho pôvodcami vírusy HIV.)


Obvyklé gramatické väzby

Pri rozlišovaní choroby od jej pôvodcu sa dostávame k rozlišovaniu 2 rôznych slovies, ktoré sa s týmito pojmami spájajú v obvyklých gramatických väzbách:
Chorobu môžeme DOSTAŤ, ale vírusom sa môžeme skôr NAKAZIŤ (infikovať). Možno tiež povedať, že sa môžeme nakaziť chorobou, no správne sa nehovorí, že vírus môžeme dostať (nie je to lexikálne ustálená, korektná gramatická väzba).
V prípade covidu teda platí:
Ochorenie covid-19 možno dostať, resp. aj nakaziť sa ním.
Koronavírusom SARS-CoV-2 (pôvodcom covidu-19) sa obvykle možno iba nakaziť, nie je obvyklé ho dostať (napríklad ako narodeninový darček).


Novosť a jej relativita

Jazykovou osobitosťou, ktorá sa momentálne spája s koronavírusom SARS-CoV-2, je fakt, že sa o ňom hovorí a píše ako o „novom“ koronavíruse. To má 2 hlavné praktické výhody: jednak laik si ľahšie zapamätá pojem „nový“ než presný názov daného vírusu, jednak slovo „nový“ je kratšie a jednoduchšie ako názov SARS-CoV-2. A okrem toho je to momentálne aj pomerne pravdivé označenie, pretože koronavírusov je veľa druhov, kým SARS-CoV-2 je teraz najnovším z tých všeobecne známych.
Je tu však aj úskalie takého označovania, lebo možno už o pár rokov či desaťročí budú zrejme novšími známymi iné koronavírusy. A SARS-CoV-2 bude potom asi natoľko „nový“, ako je v súčasnosti „Nový most“ v Bratislave (jeden z tých historicky starších).
Preto atribút „nový“ odporúčam používať v tomto kontexte iba hovorovo a iba dočasne.


Vírus nie je vír

Stáva sa, že pod vplyvom češtiny sa u nás zvykne hovoriť aj o „koronavírovej“ nákaze.
V slovenčine to však nie je správny tvar prídavného mena, nakoľko vírový má u nás celkom iný význam než vírusový. Ten prvý prívlastok sa vzťahuje k pojmu VÍR, druhý k pojmu VÍRUS. A v slovenských slovníkoch ľahko zistíme, že sú to dva významovo úplne odlišné pojmy.
Ponechajme teda českému národu jeho „koronavirovou“ nákazu, veď aj tak máme sami dosť problémov s tou našou – koronavírusovou.


Odvodeniny a úrovne vyjadrovania

Spolu s aktuálnou pandémiou sa v našom spisovnom jazyku rozmohlo veľké množstvo rôznych odvodenín od slovného základu „korona-“.
Z tých odporúčanejších spomeniem aspoň: koronaepidémia, koronapandémia, koronakríza, koronahystéria.
Menej odporúčané sú dvojslovné pomenovania s prívlastkom „koronový“, ako napr. koronová kríza, koronová PN, koronoví pacienti atď. Totiž prídavné meno „koronový“ je príliš podobné inému – úplne spisovnému: korónový. A to je odvodené od pojmu koróna, ktorý má úplne odlišný význam od významu priamo súvisiaceho s vírusmi. Nájdete ho v slovníkoch.
Tým, ktorí majú vyššie nároky na odbornú úroveň svojho vyjadrovania, možno najväčšmi odporučiť iba termín koronavírus a spojenia s odvodeným prídavným menom koronavírusový. Teda napríklad koronavírusový test (prípadne aj s uvedením príslušného typu testu).
A koronatesty či „koronové“ testy ponechajme hovorovej vrstve nášho jazyka, ktorá je síce tiež spisovná, nie však natoľko oficiálna – nie tzv. štylisticky neutrálna.

Nabudúce môžeme prejsť od pandémie a chorôb k problematike ich liečenia (v jazykovom vyjadrení).
Už teraz sa na to teším.
 

Skryť Zatvoriť reklamu