Napriek tomu, že som sa do miestneho zastupiteľstva neprekrúžkoval, môžem konštatovať, že som dostal 8-krát viac krúžkov ako Romana Tabak a to som ani neponúkal tenisové tréningy zadarmo.
Aký je Team Bratislava (v Ružinove)?
Je už po kampani a tým pádom nemám dôvod ísť do akýchkoľvek superlatívov. Napriek tomu musím konštatovať, že najviac tento team vystihuje slovo transparentnosť. Kedykoľvek bola reč o čomkoľvek v rámci kampane, či to boli darčekové predmety, letáky, sponzoring na sociálnych sieťach, či až konečné moratórium, najviac sa dbalo vždy na transparentnosť a dodržiavanie zákona. Aj napriek tomu, že sa počas celej kampane na poslancov z tohto teamu valila špina. Počas moratória som mal dokonca pocit, že sme jediný klub v Ružinove, ktorý moratórium dodržiaval.
V hodnotových otázkach sa neuhýba. To je pre mňa osobne veľmi dôležitý prístup, bez ktorého by som za tento team kandidovať nešiel. Tento prístup som si vyskúšal v teréne aj na vlastnej koži. Po udalostiach, ktoré v posledných týždňoch otriasli našim hlavným mestom, ešte viac, ako zvyčajne. Jedno sobotné ráno na Miletičke k nášmu stánku prišiel pán a spýtal sa, či my sme tí „progresívni za zvrátenú teplú komunitu“. Jeden z našich kandidátov sa snažil pánovi vysvetliť, že jeho názory sú postavené na iracionálnej nenávisti. Po tom, ako pán vyslovil vetu: „akcia na Zámockej by mala byť dokončená“, som ho veľmi rázne požiadal, aby odišiel preč od nášho stánku. Čo nasledovalo potom, bolo mojím poznaním a potvrdením toho, v čom sú, alebo by mali byť tieto voľby dôležité. Poznanie, ktoré chcem týmto článkom odovzdať ďalej.
Tento pán sa neskôr prešiel k stánku p. Kusého a jeden z jeho ľudí sa s ním rozprával, ukazovali na nás prstom a pritakávali si. Pán sa potom pristavil u stánku Tímu Ružinov starostu Chrena, dal si guláš a opäť sa porozprával s kandidátmi. Neskôr spokojný a najedený odchádzal.
Ak si predstavíme, že by ho každý jeden kandidát, či človek, pred ktorým by tento pán vyslovil podobnú vetu, poslal preč, odmietol s ním viesť nenávistnú, nikam nevedúcu diskusiu, tak by domov pravdepodobne išiel s iným pocitom. Možno by nad sebou začal uvažovať, alebo dokonca by začal upúšťať zo svojho nenávistného postoja. V tú sobotu však išiel domov s tým, že sa ešte viac utvrdil vo svojej „pravde“, že progresívni kandidáti sú v skutočnosti ten problém.
Tu je podľa mňa úloha komunálnych poslancov, či kandidátov kľúčová. Oni sú najbližšie k občanom, nemajú síce taký mediálny priestor ako politici v parlamente či národnej rade, no v osobnom kontakte s ľuďmi sú práve oni. Práve oni môžu mať veľký vplyv na polarizáciu. Môžu vnášať ľuďom do života viac optimizmu a zmierňovať dopad nenávistných, konšpiračných médií.
Mojim malým želaním je, aby sme sa najbližšie štyri roky venovali komunálnej politike viac, aby ľudia poznali svojich poslancov, a aby vedeli ako sa k nim môžu dostať. Budem sledovať a dúfať že sa novozvoleným poslancom v Ružinove bude dariť byť dostupnými a že pôjdu aj v hodnotových otázkach príkladom, že nebudú zištne pritakávať, len kvôli vidine budúcich krúžkov.
Team Bratislava nie je bezchybný. Žiadny team nie je, no majú všetky správne predpoklady na to, aby najbližšie štyri roky ukázali, že veci verejné sa dajú spravovať transparentne a nezištne.
Aký je Matúš Vallo?
Po 4 rokoch primátorovania by som čakal, že spoznám nedostupného človeka, čo sa 1-2-krát ukáže- pozdraví sa a vidíme sa na volebnej noci. Čakal som miernu aroganciu, egoizmus a čakal direktívnu komunikáciu. Neviem prečo, asi zvyk z fungovania parlamentných politikov.
Každopádne moja skúsenosť nemohla byť viac odlišná. Som v podstate neznámy človek zo Starého Ružinova, ktorý sa zvedavosťou a lokálnou aktivitou dostal do občianskeho združenia, ktoré rieši parkovisko pri našom bytovom dome. Parkovisko „ukradol“ ešte v roku 2006 bývalý primátor Ďurkovský obyvateľom Palkovičovej ulice a predal ho developerovi. Skrátka taká klasika – niečo lokálne vás naštve, začnete to riešiť, stretávať sa s ľuďmi, čo to riešia a postupom času si poviete idem skúsiť kandidovať a riešiť to z pozície poslanca. Prišiel som teda na prvé stretnutie s primátorom ako neznámy Ružinovčan s ukradnutým parkoviskom. Matúš však hneď vedel kto som, odkiaľ som, čo riešim a prečo kandidujem. Už to ma veľmi prijemne prekvapilo, no potom som ho zažil v teréne, zažil na koordinačných calloch kandidátov, zažil na diskusiách, na otravnom fotení, či točení videí s nami, kandidátmi. Naozaj to nepreženiem ak poviem, že každé jedno stretnutie, ktoré sme s Matúšom mali nám ďakoval za všetko, čo robíme. Rozprával sa s nami, nie preto že musel ale naozaj sa aktívne zaujímal o to ako nám to ide, s čím vie pomôcť, kam nás vie prísť podporiť. Úplným extrémom pre mňa osobne bolo, keď sme sa po jednej akcii rozprávali o tom, ako vidím momentálnu situáciu. Spomenul som mu môjho otca, ktorý býva v okrajovej časti Bratislavy a je nastavený, že Valla voliť nebude, lebo ho hnevajú niektoré veci, čo robí. Na toto mi Matúš povedal: „Počuj, zober si na mňa číslo a keď budeš najbližšie s tatkom tak mi zavolaj, zaujíma ma čo ho hnevá.“ Začal som sa smiať, lebo mi to prišlo ako super vtip. No Matúš to len zopakoval a povedal, že to myslí vážne.
O pár dní neskôr som bol u našich a zo srandy som teda napísal primátorovi Bratislavy. O 3 minúty mi zvonil telefón, volal mi Matúš Vallo s vetou: „Čauko, tak daj mi tatka.“ Môj otec diskutoval v to nedeľné ráno asi 10 minút s primátorom Bratislavy o jeho plánoch s mestom, o parkovacej politike aj o poslancoch v jeho mestskej časti.
Viac už nechcem o našom primátorovi písať, myslím si že z tohto jedného činu si spraví každý názor sám. Uzavriem teda môj článok krátkou myšlienkou:
Venujme sa komunálnej politike najbližšie 4 roky viac, sledujme poslancov, starostov aj primátora pravidelne. Zapájajme sa, venujme sa svojmu okoliu, diskutujme, participujme. Aby sme sa takto o 4 roky vedeli rozhodovať na základe ich práce a nie gulášov, žltých či červených ruží a prázdnych sľubov.
