Po zhruba dvojtýždňovom túlaní sa po Kolumbii a hlavnom meste Ekvádora Quito som sa ocitol vysoko v horách v pohorí Ánd.Z Kolumbie som sa vytratil pomerne rýchlo, už po dvanástich dňoch. Dôvod však nie je, že by sa mi tam nepáčilo, ale to, že som chcel ísť na pobrežie trošku sa prehriať horúcim rovníkovým slnkom na nádhernom pobreží Ekvádoru. Zatiaľ sa mi to však nedarí.
Kolumbia je úžasná krajina. Vďaka klasicky zaužívaným stereotypom vzťahujúcim sa k tejto krajine som mal pocit, že keď opustím hlavné mesto, domorodci ma zožerú aj s topánkami. Nestalo sa tak a môžem to povedať pretože po zhruba dvoch týždňoch pobytu v tejto úžasnej krajine sa mi nič nestalo, ak nerátam všetky tie pozitívne zážitky...Po asi desať hodinovej ceste autobusom som sa ocitol v meste Armenia, ktoré leží na západ od Bogoty. Musím povedať, že cesta bola hrozná.
Po niekoľkodňovej príprave v New Yorku a v Orlande som v utorok podvečer zosadol na Bogotskom letisku El Dorado. Bohvieaké počasie ma neprijalo, smoklilo no a to, že priemerná teplota v Bogote sa pohybuje okolo 15 stupňov celzia, som vedel. Každopádne dopredu informovaný, vzorne som si počkal v rade na taxi.
