Takto som sa narodila. Presne na 1. júla. Za chvíľu to už tri roky.
Wow, to chodenie nie jeaž také ľahké ako sa to na prvý pohľad zdá.
A preto musím piť veľamliečka, aby som zosilnela. Veď kalcium len tak z neba neprší.
Pre istotu sa držímstále pri mame. To viete, stály zdroj potravy je pre mladú kobylku, ako som ja,veľmi dôležitý.
Ale sem tam sa odvažimaj daľej.
Áno, žialbohu, toto somja keď som pricestovala do mojej novej rodiny. Nemala som dosť veľký potenciálna výstavy a tak sa o mňa prestali starať. Bolo mi s toho veľmismutno.
Ale mojej novej rodineto až tak nevadilo. Viem, že ma tu majú radi takú aká som, lebo vedia, že niktonie je dokonalý.
Aké som tu ešte žriebä.:-)
Učím sa mnohým novýmveciam. Klusať v ruke a počúvať alfa kobylu :-)
Pozrite, rastiem ako z vody.Však som už tuná iná kočka (pardón teda kobyla).
Dobre mi natri tiekoptytá. Tam si vynechala kúsok miesta, vidíš ho?
Tak čo, kde sú tie kockycukru. Ja ich tam vo vaších vreckách cítim. Tak sme s nimi.
Ešte pre laikov. Obrázkysú skutočne jeden a ten istý kôň. Batida je vybeľovací kôň. Síce som sidlhú dobu myslela, že tieto kone sa rodia čierne, zdá sa, že to nemusí byť vždytak.
