Ziffhara, moja prvá vlastná kobylka. Arabka, s jemnýmprofilom hlavy, s nežne zamatovými hlbokými očami, s hebkou srsťou, lesknúcousa na slnku, s nekonečne trpezlivou povahou, ktorá veľkodušne odpúšťa našechyby, s plašivo-ohnivým charakterom čistokrvného araba.
Už od detstva som túžila po koňovi a ako som už vysvetlila vprvom článku, táto túžba v časoch socializmu znamenala nedosiahnuteľný sen. Keďsom sa vydala, nemali sme veľa peňazí a držanie koňa nepatrí práve medzinajlacnejšie záležitosti. Ale po troch rokoch, keď Mark videl, ako veľmi túžimpo koňovi, tak mi navrhol, nech si ho teda kúpim. Kupovali sme ju na kreditku :-) aja som si prvý polrok odrábala jej ustajnenie. Mala 5 rokov a za sebou 3mesiace výcviku keď bola trojročka. Zvyšok času bola pastvinový ornament.Napriek tomu, som ju kúpila. Bola nádherná a ja som vedela, že to zvládnem,pretože som osoba trpezlivá. Môžem len skonštatovať, že som sa nemýlila.
Keď prišla ku nám bývať Brianka, Ziffhara bola katalyzátornášho vzťahu. Tiché, utiahnuté a vystrašené dieťa, sa na jadziarni menilo našpongiu, ochotnú nasávať slová a pocity. Postupne sa mi otvárala, ako kvet privýchode slnka. Začínala na poníkovi, ktorý patrí vlastníkom stajne (pre ichmnohé vnúčatá, čo ich navštevujú) a bola som prekvapená jej talentom. A takpred troma rokmi začala jazdiť Ziffharu exkluzívne a musím povedať, že spolutvoria veľmi pekný pár. Nakoniec aj tento článok píšem na mnohé prosby odBrianky. Brianka je na ňu veľmi hrdá (a právom) a myslí si, že o Ziffharenepíšem preto, lebo už mám Batidu a na Ziffhare mi až tak veľmi nezáleží. Nevievšak pochopiť, že o Ziffhare nechcem písať práve pre to, že je tak blízka môjmusrdcu.
Ako vidíte, vďačím jej za veľa a preto som tak dlho váhala.Lebo ľudia často na svojich blogoch nevyznávaju lásku svojim zvieratám. Možnopreto, že sa v kútiku duše bojím, že tento vzťah bude v diskusii vysmiaty anecitlivo podupaný. Lebo viem, že mnohí ľudia uvidia iba ploché fotky koňa,možno pekného, ale iba zviera z farmy. A ja som ju dlho nechcela znížiť iba napekného koňa na obrázkoch. Lebo pre mňa je stelesneným symbolom, že každý sen,nech je akokoľvek veľký a zdanlivo nemožný, je hodný nášho snívania. Tiežpreto, lebo ako nemé zviera dokázala urobiť (a ešte stále robí) viac pre môjvzťah s Briankou ako hociktorý študovaný psychológ.
Ale viete čo? Brianka má pravdu. My vieme, čo pre nás obeznamená a žiadny človek nám to nemôže zobrať. A preto: "Privítajte medzisebou našu krásnu arabku - Ziffharu!"
Som púštnykôň a tak v zime nechcem mrznúť. Tak som si nechala kúpiť túto štýlovú pokrývku.
Nie som krásna z profilu?
Sem tam ma nechajú vyšantiťv aréne.
Pošuškám Ti tajomstvo. Spolu budeme jedenzohraný tím.
A veru neklamala, všaksa presvedčte sami. Ziffhara a Brianka v unisime.
Príprava na drezúru.
Naprv poklušeme.
Potom pocválame.
Potom preskočíme cez kravskú prekážku.
Vyskočíme hore na lavicu.
Zahráme sa na lietajúcu kobylku.
Brianka ma škrabkámedzi ušami, kde to mám najradšej.
A ľúbi ma ako koňa :-)
Nakoniec mi dajú aj dobre najesť za dobre odvedenú prácu.
