Ale ty si, už ako zvyčajne, dávaš nadčas. Každý večer ťa prosím a som ochotná kľaknúť na kolená, aby si za mnou prišiel hneď. Ale ty máš svoje vrtochy. Si prieberčivý a citlivý na každú zmenu. Nemáš rád, keď myslím na hlúposti a vtedy si dávaš skutočný nadčas. Ako veľmi by som si priala, aby si ku mne prišiel, a šmahom „zaflekoval" všetky moje nepotrebné myšlienky. Však ty si o toľko dôležitejší, ako to, čo sa mi preháňa v mysli ako stádo divých byvolov. Ty sa však hráš na slušniaka a nechceš vraj prerušovať. Dokonca ťa, keď si celkom blízučko a ja ta už mimozmyslovo cítim pri sebe, dokáže odplašiť aj náhodná túlavá myšlienka.
A tak ja ticho ležím, počúvam cvrčkov vonku a snažím sa nemyslieť na nič, aby som ťa prilákala. Čakám na tvoj jemný bozk na viečka, na tvoj tažký plášť zabudnutia, ktorým ma v noci prikrývaš. Je tak príjemne ťažký. Tesne predtým ako ma vezmeš do náručia cítim jeho nepriestrielnu ťažobu rozprestierajúcu sa pomaly na moje telo. Ale nástojčivé myšlienky sú neodbytné a bubnujú na moje spánky neúnavným rytmom. Búúúm, búúúm, ako baranidlom na brány hradieb. Hnevám sa ne a rýchlym úkosom pozriem na budík. Viem, že som práve voči tebe spáchala najhlbšiu urážku a ty teraz budeš chvíľu trucovať v kúte. Úplne neznášaš, keď ťa kontrolujem na budíku. Ty predsa nie si závislý od času. Ty si prídeš, kedy ty chceš, nie kedy som to chcela ja. Čo na tom, že ja ťa tak veľmi potrebujem a som na tebe závislá. A ty to vieš. Vieš, že keď za mnou neprídeš, tak som ako bez duše. Že vtedy sú moje dni ako v hmle a že sa nimi brodím ako hustým sirupom po pás. Najradšej by som ten budík zahodila. Nie len že ma pokúša v noci, aby som ťa urazila, ale ráno ma aj zlomyseľne vyrve z tvojho sladkého objatia. Ach tie rána. Vtedy ma objímaš najtuhšie a najsladšie. Vtedy si tam iba pre mňa. Horúčkovito mi šepkáš svoje bláznovstvá a berieš ma na krídla fantázie, kde spoločne lietame bez zákonov fyziky a času.
Niekdy ma síce desí tvoja bipolárna osobnosť, lebo nikdy neviem, čo mi budeš rozprávať a kam ma vezmeš na svojich krídlach. Niekedy mi šepkáš tie najsladšie veci a niekedy ma strašíš svojimi necenzúrovanými obrazmi. Najradšej by som vtedy pípla: "Pre mňa iba PG-13, prosím, a žiadne násile", ale viem, že je to zbytočné. Ty si aj tak urobíš po svojom. Niekedy, keď máš zlú náladu, vieš využiť moje najtajnejšie myšlienky, aby si ma nasupene potrestal a nedal mi pokoj ani v noci. Niekedy si nefér, lebo máš tú hnusnú telepatiu a je iba na tebe, ako ju použiješ. Našťastie si so mnou viac zhovievavý, ako krutý a tak ma čičíkaš vo svojom náručí, aby som sa pričasto nebudila na preslzenom vankúši.
Keby som ťa tak strašne nepotrebovala, už dávno by som ťa poslala do pekla. Si jeden rozmaznaný, vrtošivý, nevyrovnaný, mučivý a bezohľadný kus bezcitníka. Ale ja bez teba neviem žiť a preto ťa znova a znova každý večer úpenlivo prosím:"Príď, prosím, ku mne, do mojej postele. Čím skôr."
