Nie, nebudem robiť žiadnu bilanciu, čo som napísala, ani štatistiky článkov, či karmy, ani hovoriť o tom, čím som prispela do blogu SME. To si každý vie nájsť aj sám. Ale rada by som napísala, čo blog SME dal mne.
V prvom rade komunitu. To snáď pochopia hlavne tí, čo sa odsťahovali ďaleko od domova (nie, prosím, to nie je vyplakávanie, iba konštatovanie faktu). Proste tá skupina ľudí, čo žila tak ako vy, v určitých podmienkach a vie pochopiť vašu optiku. Tak ako ja nerozumiem niekedy Markovi a jeho kamarátom, keď spomenú nejaký moment z ich obľúbeného seriálu z detstva, či niečo, čo sa zvyklo robiť u nich v škole, tak ani mňa nepochopia Američania, keď spomeniem niektoré naše špecifiká.
Preto tu mám pocit spolupatričnosti. Myslím si, že už veľa blogerov a diskutujúcich vie, s kým majú tú česť, keď sa v diskusii vyskytne Ziffhara1. Vytvorili sa virtuálne sympatie a nesympatie. V každom prípade je SME blog rozhodne komunitou ako každá iná. S rovnakou sociálnou dynamikou ako v každom inom spoločenstve. Niekto môže namietnuť, že je iba virtuálna. Neviem, podľa mňa nie je, pretože za každým nickom sa skryva reálna osoba. Či už vyrýva, alebo diskutuje na úrovni, stále mám na pamäti, že sú to skutočné osoby, so skutočnými pocitmi, náladami a osobnými skúsenosťami, ktoré formujú ich názor.
Ďaľšia vec, ktorú mi táto komunita poskytuje, je reč. Určite, po slovensky som nezabudla, ale človek bežne v reči nepoužije všetky tie naše ľúbozvičné slovíčka, ako sú napríklad: budzogáň, dzindziky, tajtrlíkovia, alebo aj také serepetičky. A práve SME blog mi dokáže tieto slovícka pripomenúť, či už v článkoch, alebo diskusiách. Samozrejmosť ktorá nechýba, pokiaľ ju nestratíme.
A preto sa Vám chcem všetkým poďakovať. Za krásny rok, plný zaujímavých a niekedy zábavných diskusií, za vašu podporu, za vaše slová povzbudenia, aj za vaše slová kritiky. Ako hovorím, rok je doba relatívne dlhá, či krátka, závisiac od okolností. Mne sa tento rok zdal mimoriadne krátky. Dúfam, že aj vám, lebo potom viem, že ste sa bavili spolu so mnou.
A tak tajtrlíkovia, zveste svoje budzogáne z tých dzindzikov na stenách a hor sa do diskusie umlátiť ma za tie serepetičky, čo tu vypisujem. :-D
