Hneď na začiatok chcem poznamenať dve veci. Za a, vzdelanie a IQ nie vždy musí korelovať. Za b, v živote je dôležitý aj EQ (sociálny aspekt inteligencie), dokonca by som povedala, že EQ je na úpech v živote dôležitejší ako IQ.
Začneme holými faktami o školstve v USA. Kvalita školstva je žiaľ nerovnomerne rozložená. Deti chodia do školy vo svojom obvode, kde bývajú, teda pokiaľ ich rodičia nedajú do súkromnej školy. (Výnimkou bol sociologický experiment koncom 70-tych, začiatkom 80-tych rokov, kedy sa časť detí z bohatších prímestkých oblastí nosila do chudobných vnútromestkých oblastí a vice versa, aby sa premiešali kultúry a zvýšila úroveň vnútromestských škôl. Exeriment bol neúspešný a skončil.) Taktiež školy, ich delenie, ich osnovy, ich prázdniny závisia od obvodu. V našom obvode sú školy rozdelené nasledovne. Základné: od škôlky po 5-ty ročník, stredné: od 6-teho ročníka po 8-mi ročník a vyššie: od 9-ho ročníka až po 12-ty.
The Good:
Častokrát počujem, ako sa hania USA školy kvôli tomu, že preberajú málo učiva a aj to pomaly. Je to pravda. Ale tiež je pravda, že z kvanta učiva, ktoré sme preberali na základnej a strednej škole si už teraz pramálo pamätám. A preto radím tento bod ku pozitívam. V školách sa rozvíja nielen vedomostne IQ, ale učí sa aj sociálne EQ (čo na našich školách chýbalo). Tímove práce sú pre Brianku samozrejmosťou od prvého ročníka, taktiež sa do tried zaintegrujú aj mentálne zaostalé deti (majú síce svojho pomocného učiteľa, ale predsa sú aj súčasť kolektívu) a tým sa to sociálne cítenie prehlbuje.
S učivom sa neponáhľajú, ale učia deti kreativite, robia veľa analýz faktov a nie len ich prezentáciu na nabiflenie sa (hlavne na dejepise, občianskej a angličtine), vedieť si vytvoriť súvislosti faktov, vedieť si vyhľadať fakty a prezentovať ich pochopenie v písomnej forme rôznych reportov. Jeden z veľa zaujímavých projektov v tomto roku bol napísať návrh na nový zákon a prezentovať ho spolužiakom tak, aby ich presvedčili k jeho schváleniu. Pamäťové bunky si trénujú, keď nacvičujú programy pre rodičov a učia sa pesničky, básne a riadky, s ktorými vystúpia (a nie Mendelejevovú tabuľku naspamäť aj s molovými hmotnosťami; však preto urobil tabuľku, aby to bolo prehľadné a ľahko nájditeľné, ale naše školstvo bolo posadnuté bezduchým memorovaním). Tiež rozvíjajú sebavedomie žiaka a od mlada sa učia deti vystupovať pred publikom zábavnou formou. Sú to takzvané "show and tell", kedy dieťa donesie nejaký obľúbený predmet, a porozpráva o ňom svojej triede (na rozdiel od stresov z odpovede pred tabuľov u našich žiakov).
Od stredného stupňa si už žiaci môžu vyberať predmety (majú základné, čo musia absolvovať a výberové). Mám tiež skúsenosti s vyšším stupňom, lebo Markova najstaršia dcéra, Stephanie, u nás rok bývala. Keď som videla výber predmetov tam, až mi bolo ľúto, že nie som školopovinné dieťa. :-) Od tých najjednoduchších, cez umelecké, až po tie skutočne pokročilé, kde dostávate už kredity na univerzitu. Hlavne na vyššom stupni som videla dôraz na sociálnu stránku. Rôzne programy, od vlastného vysielania rádia, cez rôzne programy, kde lepší študenti podporujú slabších (Brianka sa tiež dostala do výberu, a je to pre ňu veľká česť; keby ste ju videli ako sa tešila :-)), po vlastné muzikály, noviny, atď. Tiež ochota spolupracovať s rodičmi problémového dieťaťa bola prekvapujúca (Stephanie ku nám prišla bývať preto, že jej hrozilo vylúčenie zo školy v Kalifornii).
Programov je tu toľko, že jej len na individuálnom študentovi (a jeho rodičoch), ktorou cestou sa vydajú. A ak chcú, tak deti dostanú solidné základy, a vynikajúce šance na uplatnenie sa v reálnom živote. Tiež sa mi páči proaktivita školy, čo sa týka šikany (hoci je to dvojsečný meč, pozri dole v "The ugly"). Mimochodom, nebývame v bohatej oblasti a naše školy sa počítajú ako priemerné.
The Bad:
Základným problémom, pre ktoré tu školstvo zlyháva, je podľa mňa spôsob hodnotenia. Známkuje sa A,B,C,D,F (A=1, F=5) nasledovnými percentami: 90%-100% = A, 80%-89% = B, 70%-79% = C, 60%-69% = D a všetko pod 59% je F. A práve tu strácajú veľa slabších študentov a demotivujú ich. Lebo je obrovský rozdiel vedieť vyše 50% učiva, a nevedieť ani mäkké f. A tak sa slabší študent na to zvysoka vy****. Ak dostane za 59% F a za 0% F, tak načo sa vôbec namáhať. Proste, ak chýba motivácia, tak ani milión rôznych programov pre slabších študentov im nepomôže. Takže, ak by zmenili hodnotenie na 20% rozostupy, nielen, že by viac študentov malo lepšie známky na papieri, ale viac študentov by sa snažilo, lebo by boli odmenení aspoň za čiastočné vedomosti (čo je vždy lepšie, ako žiadne).
Tiež mi chýbajú naše žiacke knižky (aspoň na základnom a strednom stupni). Brianka mi donesie všetky známky raz za dva týždne (a niekedy aj za tri) a rodič nemá priebežný prehľad o tom, čo sa deje v škole a či nezačínajú problémy s niektorým predmetom. Myslím si, že žiacke knižky boli skutočne výborným dennodenným komunikačným prostriedkom medzi rodičom a učiteľom.
The Ugly:
Tá ich bezbrehá hystéria s "political correctness". Kvôli nej boli zo školských osnov vyhodené napríklad také klasické knihy ako "Dobrodružstvá Toma Saywera a Huckleberryho Finna.", a „Kto chytá v žite.", a kvôli rodičovskému nátlaku stiahnuté rôzne iné knihy zo školských knižníc.
Tiež ich "Zero Tolerance policies" sa vedia hodne pritiahnúť za vlasy (iniciatívni blbci sú všade na svete). Ako príklad 6-ročného prváčika, ktorý bol vylúčený zo školy, lebo vo vrecku nohavíc zabudol malý žabykláč, ktorý mal deň predtým na stretnutí "Boy Scouts" a vypadol mu z vrecka, keď z neho ťahal niečo iné. Takisto prípad, ktorý mi popísala moja známa zo stajne (je učitelka prvákov), že jej kolegyňa poslala jedného jej žiaka do riaditeľne, lebo si cez prestávku dal banán do nohavíc a vystrčil ho (ten banán) cez rozopnutý zips na nohaviciach. Chlapec bol vylúčený zo školy na dva dni a musel ísť ku školskej psychologičke na prehodnotenie.
Ako však vidíte, najväčší odstavec je pod nápisom "The Good". Žiadny systém nie je dokonalý. Ale skutočne si myslím, že ak študent má záujem, dostane tu v USA kvalitné vzdelanie. Ja osobne stretávam okolo seba normálnych, vzdelaných ľudí. Nemyslím si, že ja mám v tom nejaké extrémne štastie. Preto by som niečo chcela odkázať tým diskutérom, ktorí tvrdia, že Američania sú blbí, tupí, idioti a primitívni nevzdelanci. Ak ste k tomu záveru dospeli reálnym pozorovaním skutočných Američanov (nie tých Holywoodských vo filmoch) vo Vašom okolí, mali by ste sa pozrieť do zrkadla, či tam náhodou nevidíte vranu.
