Čo pre mňa znamená termín "slobodná voľba"? Je to jednoducho voľba, ktorú urobím bez akéhokoľvek ovplyvnenia ďaľšími osobami, či vonkajšími okolnosťami. Slobodná voľba musí byť úplne slobodná, t.j. nezávislá. Nezaťažená mienkou druhých, vonkajšími vplyvmi, či dokonca nátlakom. Voľby, ktoré vykonáme, pod vplyvom okolností, či v pocite, že za ne budeme neskôr súdení, totižto slobodné nemôžu byť. Akonáhle nás ovplyvňuje myšlienka (hoci aj podvedomá) na trest, sa táto voľba stáva voľbou strachu. Jediná slobodná voľba, ktorá existuje je voľba nášho svedomia. Neovplyvnená myšlienkou na hriech, trest, inými osobami, či vonkajšími okolnosťami.
Prirovnám tú našu slobodnú voľbu k tomuto príkladu. Ak momentálne sedím sama doma a na večeru som si dala fantastickú fazuľovku (a zdravú, hmm, plná vlákniny), tak slobodnú voľbu ohľadom jej neskorších následkov urobím bez problémov. V spoločnosti ale táto voľba neprichádza do úvahy a preto moja spoločenská voľba nie je slobodná. (Samozrejme, ako väčšinu, aj mňa držia spoločenské konvencie. Aj nohy si holím iba kvoli konvenciám, nie z presvedčenia, že ma to urobí inteligentnejšou, dokonca ani krajšou osobou :-D). Ak je moja voľba iná, než akú by som realizovala v úplnom súkromí, tak nemôže byť slobodná.
Alebo skorožena, ktoré je na pokraji vášne so skoromužom, ktorého neskutočne miluje, ale sa s ním nevyspí, lebo sa bojí, čo povedia rodičia (susedia), ak to zistia. Či prípadne verí, že je to hriech a bude za to neskôr súdená. Alebo sa bojí, že otehotnie. Podľa niektorých urobila správne rozhodnutie, ale nebolo slobodné. Bolo zaťažené strachom. Jedine vtedy by urobila toto rozhodnutie slobodne, ak to išlo z jej svedomia. Z jej presvedčenia, že ona sama sa cíti, že je to tak správne. Kvôli sebe. Teraz možno namietnete, že nikdy nebudeme vedieť, prečo sa tak rozhodla. Máte pravdu, ale iba málo ľudí si prizná, že robí "správne" rozhodnutia kvôli nátlaku náboženstva, či prípadne spoločnosti. Nie je to potom také vznešené a okázalé. Obávam sa, že v tomto som cynik a myslím si, že iba veľmi málo rozhodnutí, je urobené na tejto báze (a tiež, že veľká väčšina ľudí vám o tom zaklame do očí :-)).
Ak čítavate moje články, viete, že som agnostik. Dáva mi to možnosť uvažovať vo voľnejších dimenziách. Aj v rovine, že boh existuje, aj v rovine, že boh neexistuje, pretože nemám vyhranený názor na existenciu boha. Teraz pripustím existenciu boha.
Slobodná voľba je hodne využívanou náboženskou terminológiou, aby veriaci nemali pocit totálnej bezmocnosti zo života podriadeného nadpozemskej autorite (a tým odbúrali pocity vzbury proti bohu/cirkvi, tak ako sa dospievajúce deti búria proti rodičovskej autorite, príkazom a zákazom). Vždy sa musím pousmiať, keď sa ma niekto snaží presvedčiť, ako nám benevolentný boh dal slobodnú vôľu. Ten istý "benevolentný" boh, ktorý vraj dokáže vyniesť rozsudok aj nekonečného utrpenia v pekle, za naše hriechy (a niektoré dokonca celkom dosť triviálne hriechy), pri jeho poslednom súde? Mimochodom neviem si predstaviť hriech dostatočne veľký na takto ukrutný trest (dokonca ani ten najhorší, najkrutejší vrah si večné utrpenie nezaslúži). Sama som rodič, a viem, že som niekedy možno na tej prísnejšej strane. Ale svoju dcéru hlboko milujem. Tak ako boh miluje nás ľudí. Napriek tomu si neviem predstaviť, že by som dcére uložila trest na celú večnosť. Ako to môže urobiť boh, ktorého nadpozemská dokonalá láska musí byť neskutočne väčšia ako moja, pozemská? Preto tvrdím, že tým, že náboženstvá trvajú na možnosti nekonečného trestu v pekle, nám odobrali možnosť slobodnej voľby. Prečo?
Lebo je podľa vás slobodným rozhodnutím podpísanie nejakého dôležitého dokumentu, ak stojí niekto nad vami s pištoľou pri vašej sluche? Pretože neviem ako pre vás, ale pre mňa by trýzeň na večnosť takouto pomyselnou pištoľou bola. Buď urobíš, ako ti diktujem ja, bez ohľadu na to, či si myslíš, že je to správne, alebo nie, alebo sa budeš na večnú večnosť škvariť v pekle. Ďakujem pekne za takú slobodnú vôľu. Samozrejme, že to nemusia byť iba veriaci, ale skromne si dovolím tvrdiť, že slobodná vôľa veriacich je oklieštenejšia, ako voľba tých, ktorí sú pútaní iba spoločenským tlakom.
Preto si myslím, že áno, slobodná voľba existuje pre tých, čo sú nezaťažení myšlienkou na hriech, trest a sú silné osobnosti, ktorým nevadí tlak spoločnosti. Paradoxne to podľa mňa sú ludia na dvoch extrémoch. Tí, ktorých svedomie je na neskutočne vysokom stupni empatie, tolerancie a altruizmu. Ale tiež aj tí, ktorých svedomie veľmi netrápi a ich egoizmus je neobyčajne silný. Väčšina ľudí a ich rozhodnutí je však zviazaná neviditeľnými putami cirkvi, či spoločnosti a teda nemajú veľa slobodných výberov.
