Žiaľ, časy 65kg sa pominuli, a ja teraz vážim čosi cez 100 kíl. Nehanbím sa za to, prečo by aj, však ako človek som sa nezmenila. Furt usmievavá (ako slniečko na hnoji), dokonca mi ani každá zjedená kalória neuberá z mojej inteligencie. Prekvapujúce môže byť aj to, že sa vôbec necítim ináč. Podľa BMI indexu som už zaškatuľkovaná do obezity, ale keď zavriem oči, tak sa vôbec necítim obézna. Cítim sa vo svojej koži presne tak isto, ako keď som mala 65 kíl. Iste, potvora Zita sa sem tam prejaví, napríklad na takej jóge. Reku, predklonte sa a dotknite sa dlaňami zeme. Nuž, chrbát by sa aj ohol, aj šľachy by si dali povedať, ale fyzika ohnutej pneumatiky nepustí. Proste sa to tam niekde zasekne, a ďalej ani náhodou. Rozmýšľala som to využiť už aj na schudntie. Však keď na ohnutú pneumatiku dosť pritlačíte a máte tam dierku, tak tá bude pomaly púštať vzduch, až ju vyfúknete. Len ja nemám srdce si do tej pneumatiky pichnúť, a tak asi vyfučaním v najbližšej dobe neschudnem. (Ale vraj sa cení aj snaha.)
Ale pozrime sa na obezitu z vážneho hľadiska. Nikdy som ako vrabec nejedla (chvalabohu, veď kto by aj chcel denne zjesť viac ako sám váži), skôr ma charakterizovali vlčie vyhladnutia. Pri stole oči vytreštené a zuby vycerené. Sliny tiekli aj bez cengania zvončekom. No proste, prototyp ideálnej vnučky a pravekého prežívateľa. Väčšina ľudí sa vyselektovala práve z týchto génov. Dokonca aj v dnešnej zvieracej ríši sú tieto gény veľmi potrebné na prežitie. Čím efektívnejšia akumulácia tuku, tým lepšia šanca na prežite (nuž ako tulenica by som bola prvou dámou v háreme toho najsamlepšieho samca, a aj ten by si ma musel strážiť ;-))
Ináč, obezita nevylučuje zdravé stravovanie. Napríklad, v mojom jedálničku je veľa zeleniny, ovocia, ovsených vločiek, jogurtov, orechov, rýb a chudého mäsa. Mám veľmi dobré výsledky z cholesterolu aj triglyceridov. Tlak mám tiež fajn, a aj cukor si sem tam odmeriam. Vyprážané veľmi nemusím, ani údené až tak nie. Alkohol nepijem, nikdy som nefajčila ani drogy nebrala. Ale som závislá na jedle. Keď mám depresku, tak jem. Čokoláda vraj viac stimuluje mozgové centrum rozkoše ako bozkávanie sa s milovanou osobou. Dovolím si tvrdiť, že zo všetkých závislostí, závislosť na jedle sa prekonáva najťažšie. Vezmite si takého alkoholika, fajčiara, či závislého na drogách. Pri pevnej vôli sa môžu jedného dňa zaťať a viac sa toho nedotknúť. Ale s jedlom sa to nedá. Ako by ste sa už viac nedotkli jedla? Ako by asi dopadol alkoholik, čo by si denne MUSEL dať jeden pohárik? Myslíte si, že by ostal pri jednom? A preto je obezita tak ťažko poraziteľná.
Verte mi, že nie som lenivá. Chodím na prechádzky so psom, rada tancujem, zachvíľu budem znova jazdiť na koni. Ináč práve tie kone sú mojou motiváciou na schudnutie. Pretože v tomto vesmíre sú iba dva tvory, ktoré sa môžu na moju váhu sťažovať. Sú to tie dva tvory na obrázku vpravo hore. Takže ak nie ste jedným z nich, zdržte sa prosím do budúcna blbých poznámok :-). Tu v Amerike to nie je problém. Minule ma dokonca jeden v obchode chcel začať balit, ale keď zistil, že nie som sama, tak to vzdal :-). Zato na Slovensku ľudia vedia byť odporní. Od poznámok typu: "Dobrú lokomotívu si vybrali pre svoj vláčik." keď sme na Silvestra urobili vláčik a ja som bola prvá. Až po hnusné zazeranie v reštauráciach, na spôsob "Ako taká tlstá sviňa ešte môže aj jesť a nehabiť sa".
Ináč mám aj teóriu pre moju obezitu. Ako vieme, kone sa pasú na tráve a žerú seno. O tom, aká je dôležitá kvalita sena, by vam vedeli koniari rozprávat romány. Ja to len zúžim na rýchle skonštatovanie. Na kvalitom sene kôň priberie jedna radosť. My, ľudia, trávu ani seno nejeme, lebo ich nevieme kaloricky využit. Ale kone tiež nemajú nejaký špeciálny enzým na trávenie celulózy. Nie veru moji milí, oni majú vo svojej tráviacej sústave baktérie, ktoré im tú celulózu natrávia a kone ju len zužitkujú. No a ja som sa jednoducho od tej mojej kobyly týmito baktériami jednoducho nakazila. A tak ja tu tlačím kaleráby, karfiol a brokolicu do hlavy, reku že schudnem, a ono ja z nich iba priberám. To mám za to, že som mamku neposlúchala a bozkávala sa kde s kým. A tu je aj dôkazový materiál:
A tak ešte zhrnutie na záver. Cici i rici u mňa jesto habadej. Toť nedávno pozriem do zrkadla, a tam sa na mňa škerí, s prepáčením, riť ako nemecký bunker. V duchu zahreším a zúrivo rozmýšlam, kde sa dajú kúpiť také tie karnevalovské zrkadlá, čo vás schudnú hneď a zaraz (a bez diéty). Kedže nemám šajnu, tak hlávku smutne zvesím. Ale vzápätí pookrejem, oči mi zaiskria a od radosti až zvýsknem (tak správne, Karičkovsky). Však čo sa ja tak trápim a umáram. Ak by sme sa rozhodli presťahovať na Slovensko a dom tu postaviť, tak bunker už stavať nemusíme, lebo jeden už máme (dúfam, že aj nemecký je predpisový). Viete koľko peňazí ušetríme ??
