Priznám sa úprimne, že posledné tri dni ma strašne svrbeli prsty. Snažila som sa presvedčiť samu seba, že sa nemám ďalej vyjadrovať, ale ako sami dnes vidíte, veľmi sa mi nepodarilo. Nedá mi nevysloviť pár otázok, ktoré mi rezonujú v myšlienkach od pondelka, po diskusii k jednému článku. Nádherný článok o fotení srniek s diskusiou, ktorá sa zo začiatku niesla očakávaným smerom. Až pokiaľ neprišiel príspevok, ktorý pozmenil celý tón diskusie a urobil z neho agitku proti poľovníkom. Pre tých, ktorým sa nechce čítať diskusia iba poviem, že padla otázka, ako môže niekto po takomto stretnutí zoči voči vypáliť guľku a odpoveď (nie moja) bola, že tí, čo tak učinia sú nekompletní.
Keď som sa spýtala, prečo nám to vadí pri srne, ale pri krave nie, tak mi bolo povedané, že nech sa pozriem, aká je tá srna krásna. Ostala som úprimne zarazená. Podľa mňa je to typická reakcia takzvaného Bambi syndrómu. Bambiho mama bola zastrelená zlým, zlým poľovníkom (mimochodom pytliakom, lebo žiadny štát nemá poľovnícku sezónu otvorenú na jar, ale to len tak medzi rečou) a my sme podľahli sentimentalite Bambiho krásnych hnedých očí. Srny nie sú bežná chovná zver a tak sa ich fotky z divočiny objavujú paradoxne viac, ako fotky kráv na pastvine, či na farme. Možno preto sa nám zdá, že srna je krajšia ako krrava. Tým, že kravy sú bežnejšie a všedné, sú oveľa menej viditeľnejšie. Ale koľkí z vás sa zastavili pozorovať kravy pasúce sa na pastve? Koľkí z vás sa pozreli do hlbokých zamatových očí kravy a zrazu zistili, že tie kravy sú nadherné zvieratá, tak ako tie srny. Preto nechápem, prečo by srna mala byť niečo viac ako krava. Dovolím si skromne tvrdiť, že obe zvieratá sú rovnako inteligentné a pociťujú bolesť rovnako intenzívne. A práve tu bola moja dilema. Keď som sa vyjadrila, že zabitie a zjedenie srnky je porovnateľné so zabitím a zjedením kravy, odpoveďou mi bolo, že nejde o to jedenie srňaciny, ale o zabitie srny.
Možno som nechápavá, ale ak jedenie srňaciny nie je problém, tak prečo zabitie srny je? Však logická postupnosť dostania mäsa na tanier, je najprv to zviera usmrtiť. A teda prečo poľovník, čo si uloví srnu a zje srnu je nekompletný, ale človek, čo už zje len tú srňacinu bez potiahnutia spúšte nie je. Lebo si svoje svedomie ututlal tým, že však on tú srnu neodstrelil? Boli azda Indiáni nekompletní? Sú azda ľudia, čo pracujú na bitúnkoch nekompletní? Bola to azda moja stará mama, čo v deň sviatočného obeda zašla do kurína a pekne sekerkou odfikla sliepke hlavu? Je potrebné spytovať moralitu tých, čo zviera vedia usmrtiť, ako pofidérnu, ale nechať morálku väčšiny tých, čo síce mäso jedia, ale ich nezabíjajú ako nepoškrvnenú? Nie je toto pokrytectvo? Dokonca si viac dokážem vážiť toho poľovníka kvôli tomu, že sa aspoň na takého pokrytca nehrá a postavil sa k veci čelom a svojich pár večier si získal poctivým starosvetským spôsobom. A podľa mňa poctivejším ako tí, čo si ho ulovia v supermarkete.
Dokonca si dovolím vyjadriť aj takú heretickú myšlienku, že poľovačka je etickejšie vyššie ako kúpenie si mäsa v obchode? Prečo? Jednoducho preto, lebo tá srna mala šancu prežiť. Poľovník sa môže netrafiť, srna ho môže včas zavetriť a ujsť, či sa dokonca v ten deň môže vybrať napásť inde. Šanca zvieraťa na prežitie z veľkochovu je nulová. Srna má pár rokov voľného života za sebou, pre zviera z veľkochovu je smrť väčšinou vykúpením. Nie som vegetarián, ale keď si sadám za stôl, tak si toto všetko uvedomujem. Nebudem tu teraz argumentovať v prospech vegetariánov, či mäsožravcov. Podstata tohto článku je v pokrytectve väčšiny, ktorá mäso konzumuje, ale cez prsty sa pozerá na ľudí, čo dokážu zviera bez problémov usmrtiť. Ak konzumujeme mäso bez mihnutia oka, nie sme na tom morálne o nič lepšie ako tí, čo ho aj usmrcujú bez mihnutia oka.
Tiež ma mrzí, že moja pôvodná odpoveď bola zle interpretovaná a aj napriek mojim viacerým protestom, že sa nevyjadrujem k pomerom na Slovensku, ale tu v USA a poľovníctvu všeobecne, sa diskusia odviezla úplne zavádzajúcim smerom. Dokonca úplne súhlasím, že pokiaľ je zviera na pokraji vyhynutia, je pre ľudí, ktorí majú iné zdroje potravy neetické tieto zvieratá loviť, hoci aj za účelom potravy. Problém je iba ten, že tu v USA sú srny v hojných počtoch a im to vyhubenie nijak nehrozí. Preto prirovnávať srny k vzácnym rastlinám alebo lokálnym endemitám je značne demogogické. Americká bielochvostá srna, ale ani naša srna lesná sa momentálne nenachádza na žiadnych oficiálnych listinách ohrozených druhov. Sú hojné. U nás v Minnesote boli pár rokov až natoľko hojné, že naši strážcovia prírody priam prosili poľovníkov, nech idú srny loviť.
Taktiež si nemyslím, že iba poľovníci zdecimovali stavy našej vysokej zveri za posledných 20 rokov na 1/4 - 1/5 (toto je iba špekulácia, prebratá z diskusie, pretože skutočne nemám žiadnu predstavu, či sú alebo nie sú natoľko zdecimované). V Minnesote sme mali pár veľmi drastických úbytkov vysokej v relatívne krátkom časovom rozpätí. Poväčšine to mali na svedomí buď pár tuhých zím za sebou, alebo nejaké nákazlivé choroby vysokej. Tiež si myslím, že na stav vysokej zveri na Slovensku určite musí vplývať aj rozširovanie obytných oblastí, vyrubovanie lesov a strata prirodzených lokalít. Ale obávam sa, že v tomto budú musieť ochrancovia zabojovať oveľa tvrdšie, lebo ľudia jednoducho budú mať vo svojich mysliach vzdy prioritu pred zvieratmi, či sa nám to páči, alebo nie. Osobne by som preferovala pokojnú symbiózu medzi ľudmi a zvieratmi, ale na druhej strane chápem, že potrebujeme polia na plodiny pre našu spotrebu a potraviny, a preto poľnohospodári budú mať stále problém so zvieratmi, čo takýtmto aktivitám škodia.
Je fantastické, keď sú ľudia zapálení za zmeny a vedia ukázať alternatívne riešenia druhým. Ochrana prírody je dôležitá vec. Ale podľa mňa, ak chceme dosiahnuť úspech a zmenu pravidiel je potrebné vedieť argumentovať racionálne, bez emócií a zaslepenia, ináč to začne zaváňať extrémizmom. A extrémizmus málokedy vzbudí sympatie. Zvlášť, ak bojujeme proti zabehanému status quo. Osočovanie celej skupiny ako celku vo všeobecnosti narobí iba šarapatu.
Niekedy som celkom rada, že dinosauri vyhynuli dávno pred existenciou ľudstva. Lebo som si istá, že by sa určite našlo pár enviromentalistov, ktorí by si určite našli cestičku, ako to prišiť ľudom za golier. :-D
