Zdochlinármi ohlodané kostry aut, s útrobami rozťahanými po okolí, tupo hľadia slepým pohľadom do prázdna. Ležia tu tak ležérno-usporiadne pohodené v mäkkom piesku. Luxusné BMW nejakej úspešnej osoby, ktorá si potrpela na spoločenskom postavení, odpočíva hneď vedľa ťažného koňa bežnej americkej rodiny, minivanu. Všetky spája tá istá skúsenosť. Poslal ich tu neúprosný výrok sudcu zákonov fyziky. Tvrdá ruka kinetickej energie na nich zanechala škaredé jazvy, z ktorých sa už nikdy nespamätali. Plechy sú pokrkvané tak, ako pokrčíme zdrap pergamenového papiera, na ktorý sa nám nepodarilo správne vyliať naše myšlienky. Smutne čakajú na svoj osud, kedy sa ich momentálna existencia skončí úplne, lebo toto je iba prechodné miesto, a oni skončia neúprosne v šrote. Verne slúžili svojim majiteľom, aby boli bez mihnutia oka vyhodené. Nekonečný cyklus užitočnosti a ničotnosti. Šrot si a na šrot sa obrátiš!
Kráčame po mäkkom piesku, rozvirujeme drobné zrniečka piesku. Mark rozvážnym pohľadom, skúseného zdochlinára a zároveň hľadača pokladov, zbežne prezerá líniu darcov orgánov. Ja som jeho pravý opak. Ako rozjarené zvedavé šteniatko pobehujem od auta ku autu, kladiem ruky na okná, nakúkam do vnútra. Sem tam poruším pokoj rezignovaného odpočívajúceho a otváram dvere. Niektoré sa otvoria iba s povdzychom, niektoré odporným škrípaním protestujú proti rušeniu ich večného spánku. Niekedy len tak priložím ruky na karosériu, zavriem oči a snažím sa predstaviť ich príbeh. Ľudí, čo sa v aute denne vozili. A tiež ten posledný deň, kedy sa ich služba majiteľom skončila v stroboskopicko blikajúcich svetlách chaosu. Väčšinou mám na to dosť času. Zatiaľ čo ja sa bezcieľne preháňam po vrakovisku, Mark s precíznosťou chirurga vyberá životne dôležité orgány na transplantáciu pre iných chorých. Niekedy je to pomerne rýchla záležitosť, a niekedy sa zákrok predĺži, keď je buď zákrok zložitý, alebo nastali komplikácie.
Vtedy mám čas podrobne preskúmať interiéry smutne odpočívajúcich aut. Vždy viete, kde je čerstvý prírastok. Nájdete ich podľa nosa. Vyprchaný pach benzínu a brzdovej tekutiny sa mieša s mdlou sladkastou vôňou nemrznúcej zmesi, tekutiny z automatickej prevodovky a oleja. Piesok dookola je sfarbený vyblednutými farbami rôznych tekutín. Fosforovo zelený z nemrznúcej zmesi, do červenkasta z prevodovej tekutiny, tmavohnedý od oleja. Dlhší obyvatelia tejto nehnuteľnosti už stratili svoje feromóny aj farebný piesok dookola. V niektorých, zub počasia spolu so zdochlinármi urobil paseku. Zdochlinármi vyžraté vnútornosti by mali pôsobiť stiesňujúco, ale na prekvapenie skôr pôsobia pokojne. Vyrovnané s osudom, vedia presne, čo ich čaká. V niektorých sa skleslo hompáľajú airbagy, ako hrdinovia zašlej slávy. Ich 15 minút slávy pominulo a tak sa zabudnuto kývu v náhodných poryvoch vetra. Ich v slnku jemne trblietajúci sa materiál, s ktorých sú vyrobené, iba svedčí o ich postavení superhrdinov. Možno raz niekomu zachránili život a dnes si na nich nikto ani nespomenie. Mlčiaci svedkovia tragédie dňa, ktorá rezonuje iba v pár ľudoch.
Keď je Mark hotový, tak príde po mňa. Odchádzame spolu, on nadšený z úlovkov a pokladov, ktoré ponachádzal, ja niekedy s neočakávanými pokladmi pre seba. Niekedy nájdem nejakú peknú ozdobu na auto, niekedy emblém, ktorý je neobvyklý. Raz som dokonca našla veľmi pekný vypletaný piknikový košík. Mark berie svoje zdochlinárstvo pragmaticky. Využije užitočnosť predmetov, ktorí iní považujú za nehodnotné. Je voči nedefinovateľnej atmosfére melanchólie vrakoviska necitlivý. On ho totiž považuje za svoju zlatú baňu.
