Zabudnuté výročie!

Vraj muži sú strašní, čo sa týka pamätania si dátumov. Zabúdajú na naše narodeniny, naše výročia. My ženy im nenápadne podsúvame rôzne náznaky, chodíme okolo toho ako mačky okolo horúcej kaše a keď aj tak zabudnú, tak sme schopné sa na nich hnevať aj dva dni. Ale aby sme im to po lopatisticky povedali, to nie. To by bolo pod našu dôstojnosť. Však ak nás milujú (a oni nás skutočne milujú), tak si to predsa určite zapamätajú. A tak včera mi môj milovaný podáva hlásenie:" Dane som odniesol na poštu, počkal som, aby pred mojimi očami dali pečiatku, odniesol som šek poisťovákom a kúpil som všetko, čo si mi nakázala." Vidím, že je rád, že na nič nezabudol. Ale predsa len zabudol. Včera sme oslávili (teda oslávili ako oslávili ;-)) ďaľšie výročie našej svat/dby. Už štrnáste. Ale viete čo je na tom najkrajšie? Že sa na neho nehnevám. Lebo som zabudla aj ja. :-DDD Asi sa budem musieť zmieriť s tým, že skutočná žena zo mňa nikdy nebude.