Tak už mám devätnásť. Nechápem čo ten taxikár tak prestal so mnou odrazu komunikovať.. veď som sa ho len slušne opýtal,
-Prosím Vás ujo (štyridsiatnik), neviete či ten vlak na ktorý ma veziete chodieva i vo sviatok?
Pred rokom som sa oženil, ako čerstvý tridsiatnik, žena je momentálne v pôrodnici. Rodiť by mala pod dohľadom nášho známeho, štyridsiatnika. Taký ujo v najlepších rokoch, odborník skúsený v živote i vo svojom fachu.
Deti išli pred mesiacom do prvej triedy, dnes bolo rodičko. Ako správne pyšný a zvedavý otec som sa tam vybral spolu s manželkou. Už pri vchode nás služba navigovala správnym smerom,
-Prvá Bé je na druhom poschodí vľavo ujo. Čo to tá mladá žaba povedala? Ujo?Ešte v ten večer sa prezerám v kúpelni. Brucho takmer žiadne, vrásky len keď sa zamračím, pohľad čistý, vlasy po celej gebuli, došľaka, čím som jej pripomínal uja?
Starší syn je v druhom ročníku na strojarine, včera sme sa boli bicyklovať. Vraj ten cajgeľ čo má nestojí za veľa, potrebuje nový. Nechápem prečo, ja v jeho veku som mal ten najlepší bicykel na svete Favorit a slúžil mi desať rokov. Ja v jeho veku?
-Azapád, čo som už voľaký starý pamätník? dumám na lavičke v parčíku, kde čakám ženu, ktorá odbehla do obchodu. Obďaleč stojí hlúčik mladých. Zvedavo ich okukujem, upútava ma ich slovník a vizáž. Aj oni občas šibnú pohľadom smerom ku mne a v tom to začujem. Moje slová spred 35 rokov. |
Dvíham sa. Ujo a chren v jednej osobe opúšťa lavičku. Teraz patrí mladým. Nebude to dlho trvať, tak nech si to užijú, kým aj ich nezačnú volať ujo...
