Koho teší darovaný dar?

Sú dary, ktoré dávame z povinnosti a ich osud je väčšinou už vopred spečatený. Málokedy sa povinne darujúci strafí do vkusu a potreby obdarovávaného, volí neutrálne darčeky, preto takéto dary posúvame ďalej pri najbližšej príležitosti (povinnosti) darovať. Je to akýsi kolobeh darov v spoločnosti. Raz dostala mama zabalenú bonboniéru a pod papierovým obalom našla obáločku s dvomi päťstovkami. Darovala jej ju kamarátka lekárka zo slovami
Oslaď si život, mne už tie sladkosti od pacientov lezú krkom.
Keďže išlo o skutočnú kamarátku chcela jej peniaze vrátiť, napokon sa rozdelili fifty-fifty.

Sú naopak dary, ktoré nech by už boli akokoľvek nepotrebné (alebo už neplnia svoj účel), uchovávame ako vzácne relikvie, lebo pochádzajú od osoby, ktorá pre nás znamená, znamenala veľa. S takými len zavadzajúcimi darčekmi sa lúčime horko ťažko. Po šuflíkoch sa mi váľa staručká ošúchaná peňaženka, moja prvá v živote, dar od mamy, zlomené manžetové gombíky z prvého obleku darované otcom, staručký nefunkčný elektrický holiaci strojček z NDR, ktorý som objavil pod stromčekom v roku 1985 ... Nevyhodím a nevyhodím!

Na daroch je najkrajší mechanizmus obdarovávania. Pravý dar by mal predovšetkým tešiť toho, kto dáva. Trochu postavené na hlavu, však? Pozrite sa však na Vianoce po tvárach tých, ktorí Vás sledujú pri rozbaľovaní darčekov. Iste nebude problém nájsť darcu medzi početnou rodinou, prezradí ho ten zvláštny lesk radosti a očakávania v očiach.

Právom si teda môžeme položiť otázku. Je darovaním a darom viac potešený obdarovaný, alebo darujúci? Je väčšia radosť na strane príjemcu, či darcu?

Domnievam sa, že v ideálnom prípade bude pravda niekde uprostred. Zároveň som toho názoru, že radosť z daru má predovšetkým darca.

Mne, podobne ako Vám všetkým, ktorí ste sa začítali do tohoto článku raz darovala mama a otec dar najväčší, život. Dar ešte väčší, lásku. Práve v jej mene obdarovávame svojich blízkych, milovaných, drahých. Nie je hádam na svete nič krajšie, ako keď Vám niekto prejavenú lásku opätuje. Keď sa teší z toho, ako Vám urobil radosť.

Práve nedávno ma po jednom takom obdarovaní vo všedný deň a následnej výčitke čo ho to stálo a prečo si robí starosti, prekvapil syn slovami
-Keď ja som taký šťastný, keď Ti môžem urobiť radosť

No povedzte, nepotvrdzuje to pravdu, že väčšiu radosť z daru má darca?