Takmer nikto sa jej nevyhne len na pár prípadov kedy okolnosti života či kolaps telesnej schránky zapríčiní predčasný odchod. Málokto z mladých a doslova vitálne nadupaných ľudí si v tom najproduktívnejšom veku uvedomuje ako rýchlo beží čas. Veru beží. Jar rýchlo nahradí leto, ktoré ani nevieme ako vystrieda jeseň a už myslíme na Vianoce, ktoré nasledujú takmer vzápätí. A rok je opäť za nami. Keby len jeden, rýchlo prejdú dva, tri, desať.
Tento strom a jeho korene napovedajú, že pamätajú nejednu generáciu. Možno moja babka, Váš dedo sa pri ňom pristavili práve v tých šťastných chvíľkach života, kedy zaľúbenie burácalo v ich srdciach. A keď nie pri tomto, bol to iný strom, iná scéna, iný kraj. Zamilovanosť sa pomaly prerodila do ozajstnej lásky a korene vzťahu sa zahryzli hlboko do obidvoch sŕdc, ktorý nemôže vyvrátiť žiadna búrka. |
Našimi životmi sa neraz valia kamene, ktoré zmetú všetko čo im stojí v ceste. Lásku však nepremôžu. Aj keby navonok vyzerala ako mladý stromček, skala ju nedokáže zvalcovať. Skutočnú lásku nezničí nič a nik. Iste, poškodí, poškriabe, znepríjemní jej rast, jej sila je však nado všetko. |
Do zrkadla sa pozeráme dennodenne. Najskôr vidíme obraz, ktorý bozkávame, rozprávame sa s ním a naši blízki nás pri tom fotia, sú šťastní z nášho bľabotania. Neskôr sa začíname fintiť, maľovať a holiť. Príde obdobie kedy sa na seba pozeráme obdivne, veď nám svet leží pri nohách. Nasledujú prvé vrásky, ovísajúce svaly na tvári a v duši bežia otázky Prečo? Veď som ešte mladý, všeličo dokážem, ešte nemám ani päťdesiat. Prichádzajú obrazy jesene, ktorá by vždy mala byť šťastná a pokojne radostná pri obzeraní sa za seba. |
Tak takto plynie čas. Rýchlo a nenávratne. Nie darmo hovoríme, že sa nedá dva razy vstúpiť do tej istej rieky. Voda pritekajúca zhora je už iná. Je to iný život, iná rieka, iný osud, iní ľudia. Najskôr beží rýchlo a v malom. Neskôr tok, podobne ako život naberie na intenzite, aby napokon splynul v pokojných vodách. Niektorý potôčik a následná riava dáva život, iný ho berie, obmedzuje a je hrozbou pre všetkých ktorých sa len okrajom dotýka. Paralely medzi vodou a ľudským životom sú už oddávna vďačným námetom rôznych mysliteľov. |
Takúto jeseň považujeme za krásnu. Stromy zhodia svoje ošatenie aby na jar opäť ožili. Nie tak u človeka. Svoju jeseň prežíva len raz. Všetci by sme sa mali postarať o to, aby bola len a len krásna. Veď raz ju budeme prežívať i my. |
Lístie na hladine mi svojou pestrosťou pripomína osobitosť človeka. Každý z nás je iný, dvaja rovnakí sa nenájdu a pritom každého čaká rovnaký údel. Odkiaľ sme prišli, tam sa aj vrátime. Všetci bez výnimky. Najskôr nás však čaká jeseň. Tá naša, vlastná a osobitá, nech je pokojná a krásna. |
