"Píšako počuješ" je módny trend dnešnej doby, ktorý sa vynoril pozvoľna
príchodom techniky so zábavou na voľné chvíle. Ak si chce dieťa, polodospelák užiťdobrodružstva, napätia, zábavy, nesiahne po knihe, ale vyberá zo širokej ponukyzvukových a obrazových nosičov. V konečnom dôsledku to znamená, že vizuálnefixovanie jednotlivých slov a výrazov, pamäti mozgu chýba. Nie každý mápri písomnom prejave po ruke slovníky gramatiky a už vôbec nikto pri bežnompísaní neloví v pamäti vzory, rody, nepíše ypsilon preto, lebo nasleduje potvrdej spoluhláske ale preto, že sa mu v pamäti takéto slová objavujú už vsprávnom tvare. Čo sa však môže objavovať v hlavách tých, ktorí za celý životčítali iba povinne v školách a možno tak návody na skladanie lega, nejakýkamarátmi odporúčaný erotický časopis a návod ako uvariť "vifónku"?Biele diery v slovách na miestach kde majú byť í-čka, následné chyby sú znakomtakto „postihnutých“ jedincov. Samozrejme, pokiaľ by si dali záležať a použilipamäť s rodmi a vzormi nabifľovanými v triedach, pravdepodobne by použilisprávny tvar. Ale ako mi ozrejmil môj syn, ktorému som vyčítal pravopis najeho vlastnom webe: "strata času", ľudia aj tak pochopia čo je to zaslovo. Už len čakám, kedy sa tento spôsob začne používať i v úradoch, tlači akrásnej literatúre.
Obchádzama z toho hrôza keď si predstavím "Červené víno" takto zdevastované.Novodobý román, novelu, úvahu, bestseller napísaný týmto štýlom. Chytajú mazáchvaty smiechu, keď si predstavím úradné tlačivo s názvom "Vihláškaministerstva kultúri slovenskej Republiki", všetko s jedným í-čkom.Dĺžne, mäkčene, prehlasované písmenká, ypsilony to je to čo robí slovenčinuslovenčinou, to je dôvod, prečo som v Čechách už veľakrát počul: "Vášjazyk je nádherný ako keby ste sa rozprávali s láskou. Ako keby ste sa s každýmslovíčkom najskôr pohrali na jazyku kým ho vypustíte z úst." Písané slovo je klenot.
Hovorísa, že podľa šiat poznáš človeka, podľa humoru, podľa štedrosti, podľa toaletynárod a čo ja viem ešte podľa čoho čo. Nemusí byť každý spisovateľ, nopoužívať jazyk tak ako sa má (alebo sa o to aspoň snažiť), je vizitka, ktorousa človek zapisuje u druhého na celý život. Svedčí to o vzdelanosti pisateľa,svedčí o úcte voči oslovovanému.
Chybyrobíme každý, v živote i v pravopise. Nenechajme naše deti ladom ako vlaňajšísneh a družstevné role, s tým, že to nejako dopadne, že sa to nejakoutrasie, že pravopis je nepodstatný a tolerovaný, nech neprídu o tennádherný dar našich predkov, o ľubozvučnú slovenčinu.
Som Čech,na základnej škole mi tolerovali všetky gramatické chyby, ktoré čo lennáznakovo súviseli s češtinou. Pravdupovediac, zneužíval som to. Mal somvšak jednu radosť, záľubu a koníček... čítanie... v slovenčinea v češtine. Neviem nikomu gramaticky vysvetliť, prečo sav slovách „milovať jazyk“ píše raz „i“, a raz „y“. Je to vo mne,zafixované na celý život a písané slovo bez mäkčeňov, dĺžňov, dvojbodiek nad písmenom (ajkeď i ja som už načuchol týmto „trendom“, ale používam ho výlučnev elektronickej forme tam, kde predpokladám nekorektnosť programuzobrazujúceho diakritiku), je pre mňa suchopárnym prejavom človeka, ktorému nahodnotách predkov a mienkach iných o sebe samom nezáleží.
