reklama

Lipica - na krídlach Pegasov

Vstúpiť na Slovinskú pôdu a nenavštíviť slávny žrebčín Lipice ... to by bol vari aj hriech :-)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Slovinsko je nádherná krajina. Ja som sa tam osobne takmer už už narodil, keď v tom si Pánbožko pomýlil písmenká a narodil som sa na Slovensku. Čo už :-) budeme tam chodiť na dovolenky :-) Slovinci sú na turistov veľmi dobre pripravení. Na každom kroku nájdete niečo čo Vášmu oku ulahodí. Jedným z takých miest sú aj Lipice, resp. dedinka Lipica. Jej niečo viac ako stovka obyvateľov pracuje s koňmi. Hej, dobre čítate, všetci pracujú buď ako sprievodcovia, jazdci, trenéri, veterinári. Dokonca majú vlastný kostolík a kasíno. No ale poďme pekne po poriadku. Celí očakávania vchádzame po prekrásnej príjazdovej ceste až pred kasíno na parkovisko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Čakali sme, že všade budú kone, zatiaľ nič, ani ich necítiť :-)

Jediné čo cítime, je hlad. Preto hľadáme nejaké občerstvenie. Je tam jediný bufet a s poriadnymi monopolnými cenami. Je teda jasné čo budeme jesť - tuniakové konzervy. Sadáme si teda do parku ...

Obrázok blogu

... medzi hrajúce sa detičky ... niektoré sú už síce odrastené, ale kto by mal to srdce brať im tú radosť ...

Obrázok blogu

Je na čase vybrať sa zakúpiť lístky. Cena nás - deti chudobných rodičov - dosť odrádza. No ale prišli sme sem, tak aspoň jedného by sme vidieť mohli. Kupujeme si prehliadku stajní, viac do toho nechce nikto investovať a navyše čaká nás ešte dlhá štreka k moru ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pociťujeme deficit koní ... prehliadka začína každú hodinu ... máme dosť času na prechádzku po okolí.

Obrázok blogu

Znovu žiadne kone. Nikde ... začína to byť podozrivé :-)

Keď nás konečne vpustia do areálu, rozdelia nás podľa toho akému jazyku rozumieme. Pri pohľade na tabuľu sme mali pocit, že to budeme mať v rodnej reči. No Slovinci to majú nejaké domotané, aj nám to sprievodca vysvetľoval prečo je tam slovensko, ale ja som to nepochopil.

Obrázok blogu

Konečne ... dočkali sme sa - prvý kôň, a hneď dva.

Obrázok blogu

Konečne si naša skupinka (3 maďari a 4 slováci) našla sprievodcu - anglicky hovoriaceho. Chlapík bol strašne fundovaný, no len kým sa ho niekto niečo nespýtal. Strašne bol nervózny - neviem prečo. Možno nerozumel otázkam :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V každom prípade sme sa dozvedeli o koňoch zopár zaujímavostí. Tak napr.:

Lipica žrebčinec bol založený v roku 1580. Je to dosť dávno, aby sa tento žrebčinec stal kultúrnym a historickým skvostom Slovinska. Celá história tohto žrebčína by zabrala pár stránok v knihe. V súčasnosti sa v žrebčíne nachádza krásnych 406 koní.

Obrázok blogu

Ani ma nenapadlo, že by niekde mohli tak prísne dodržiavať rodové línie ako tu. Teraz ich majú 6 pre žrebcov a 16 pre kobyly.

Obrázok blogu

 To, že sú tie kone menšie než ostatné som vedel, ale, že mali by mať približne 160 cm v sedle som netušil.

Obrázok blogu

Kráľovský žrebčín dal vybudovať tretí syn Ferdinanda I. Habsburského Archduke Charles a ako prvé sem doviezol kone zo Španielska. Z celej tej histórie, ktorá sa s týmto žrebčínom viaže je zaujímavý možno fakt, že krátko po skončení II. sv. vojny boli všetky kone (109) na chvíľu umiestnené v bývalom Československu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V súčasnosti existuje na svete 7 žrebčínov, ktoré smú chovať Lipicany. Jedným z nich je aj žrebčín Topočianky na Slovensku. Ostané v Rakúsku, Chorvátsku, Taliansku, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku.

Obrázok blogu

Vidieť tieto kone je fakt zážitok a to nehovorím o možnosti byť k nim tak blízko a môcť sa ich dotknúť. Nie že by sa ich nedalo dotknúť, ale je to zakázané :-) Lenže, zakážete žrebcovi aby si neobzrel peknú kobylku ? :-) 

Obrázok blogu

Z prvej stajne, kde sú "obyčajní" žrebci, prechádzame popri kostole sv. Antona z Padua zo 17. storočia ... 

Obrázok blogu

... do najstaršej budovy - stajne :-) - postavenej v 1705 roku ... poviem Vám, vyzerá lepšie, než hociktorý novopostavený bratislavský panelák po pol roku užívania ... 

Obrázok blogu

V tejto stajni sú len najlepší z najlepších. Konkrétne tento ... Neapolitano Capriola XIV. Toto je nositeľ pravého genetického fondu Lipizzianov. 

Obrázok blogu

Tieto kone trénujú na vystúpenia pred publikom - nerozumiem tomu ale vraj sa tomu nadáva klasická škola jazdenia. Pre tieto kone nie je žiaden problém stáť na zadných, kráčať bokom či dozadu. Kôň je veľmi inteligentné zviera a hlavne veľa si pamätá. Nie je vôbec nemožné, že ak tam za 10 rokov prídem, že ma niektorý spozná :-) a možno pôjdeme spolu na výlet a možno už budem konečne bohatý a budem mať aj ja svojho vlastného ... a možno ... 

Obrázok blogu

Navštívili sme ešte aj jednu budovu, kde boli umiestnené historické kočiare. 

Obrázok blogu

Následne sme prešli niečim ako uličkou s domami, kde žijú zamestnanci tohto žrebčína aj s rodinami. Fotiť som to nechcel, každý má predsa právo na svoje súkromie. Stačí, že ich tam každý očumuje x-krát za deň. Zaujal ma ale jeden domček. Vyzeral staro - a vraj aj starý bol, ale nik z nás nezachytil k čomu slúžil.

Obrázok blogu

 Následne sa s nami milý pán sprievodca rozlúčil so želaním mnohých úspechov - s každým v jeho rodnom jazyku - čo ma síce potešilo, no nejako ma táto rýchlosť jeho rozlúčenia zaskočila - zrejme som za 9 Euro čakal viac. No čo už - sánky sme zatvorili a šli sme svojou cestou. No netrvalo naše rozčarovanie dlho. Prechádzali sme úzkou cestičkou, kde nič tam nič, len plot ... keď tu zrazu ...

Obrázok blogu

... ako keby vedeli, že nás to poteší ... bežali rovno oproti nám ... mladučké kobyly - nazval som ich "panny" - hej ... dobre tipujete - mám na mysli presne to, že ešte neboli pripúšťané. Sprievodca nám vysvetlil, že to veľmi prísne strážia aby k nedošlo k nechcenému kríženiu. Hneď vo vedľajšej ohrade v tieni korún stromov oddychovalo stádo ... ako to nazvať ... kobýl, ktoré buď boli ťarchavé...

Obrázok blogu

... alebo to už mali za sebou ... 

Obrázok blogu

Na naše potešenie sa nám ukázali aj mladé :-) ? 

Obrázok blogu

Až tu som si uvedomil, to čo som už vedel, len ma to nenapadlo, že Lipicany sa rodia celé čierne - čiernejšie než živočíšne uhlie :-) a postupne celkom zbelejú.

V každom prípade, bola to krásna čierna bodka na bielom pozadí za naším krátkym, ale za to krásnym putovaním dedinkou - žrebčínom Lipica.

Ján Ontkoc

Ján Ontkoc

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  On my mindVzťahySnaha o poeziuPostrehyTúlavé topánkyNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu