Málokto sa ešte nájde, kto ešte neprechádzal Donovalmi. Možno si niektorí aj všimli pár kilometrov za Banskou Bystricou v smere na Ružomberok, odbočku na Španiu Dolinu. Možno si pomysleli, čo to len môže byť za zapadákov. Ja som si to tiež prvýkrát myslel, až kým ... som tam jedného dňa neodbočil. Ak tam zájdete aj Vy, sľubujem Vám, že neoľutujete, nech je jar, leto, jeseň či zima . Dedinka je to maličká, ale čo do krásy, ktorou oplýva, nemá páru široko-ďaleko.
V jednu nedeľu som sem vzal svojich kamošov. Vracali sme sa z Tatier z Podbanského z hotela Permon (****). Chcel som nech si užijú trošku iné prostredie - vzal som ich rovno do krčmy, keďže ju práve otvárali ako sme dorazili. Keď dorazila krčmárka, už tam čakala hŕstka miestnych štamgastov. Dali sme si po kofole a vyšli na "pľac" - bolo teplo - prečo nie? Miestni vyniesli na priedomie dlhú lavicu, tak sme si sadli. Nikto nečakal, že nám tam vynesú aj obrovský dubový stôl a prestrú obrus a položia kvety na stôl. Kolegovci sa nestačili čudovať. Krčma pôsobila fakt, fakt domácky :-) Dobrá kofola, usmiata krčmárka, prívetiví štamgasti - pohoda. Lepšia atmosféra ako v 4 hviezdičkovom hoteli. Krčmu som si nestihol cvaknúť, lebo dofrčal pred krčmu traktor aj s vlečkou a už to nebol dobrý pohľad :-)
Vybrali sme sa teda na prechádzku.
Zaujímavosťou je, domáci nemajú ulice - hehe - pomenovania ulíc. Táto ulička je v smere od Helepantrov :-) keď sa otočíte späť, tak do Helepantrov. Ale to nie je všetko ... keby ste išli k Jožkovi Mrkvičkovi, tak sa povedalo idem do Fajtlíkov.. a keby ste išli k Zuze Fľaškovej, povedalo by sa, že idete do Kafkov a oni môžu bývať na rovnakej ulici. Orientácia podľa prímení - dosť komplikované - ale domácim to nerobí problém :-)
Radšej si poďme všimnúť detaily - aj obyčajné okno je tam krásne.
a pod oknom kvietok
v záhradke trpaslík
a hneď vedľa studnička
na dvore výtvor šikovných rúk :-) Taký Jeep sa môže tíško v kúte hanbiť :-)
Z pľacu sme sa teda vybrali vľavo, smer do Halapantrov a keď pokračujeme ďalej, dostaneme sa k cintorínu. Pri ňom sa nachádza kaplnka sv. Anny. Dodnes sa v nej konajú sv. omše.
Vraciame sa teda kúsok naspäť a potom do kopečka. Prekvapenie na seba nenechá dlho čakať.
Tak takúto dopravnú značku by ste márne hľadali, vari na celom svete nieto takej :-) A vidíte ... my ju máme :-) Ktovie prečo práve takáto značka. Podľa vzhľadu domov však usudzujeme prečo asi - domy vyzerajú byť nie tak dávno stavané. A možno tam voľakedy chodievali pod briezky mladí trošku sa obveseliť ... :-)
Ideme však ďalej, lesným chodníčkom ponad dedinu až sa dostaneme takmer na opačný koniec dediny. Pozerať tam nie je na čo, ale zmoknúť v lese môžte - tak ako my. Do poslednej nitky. Do lesa sme vošli suchí a z lesa mokrí. O krúpach a že namiesto chodníka z ničoho nič bola rieka nevraviac :-) Ale čo, dážď ustal, my sme uschli. To čo nás čakalo na opačnej strane však stálo za to.
Dedinku strážia na každom rohu všetci svätí. Podchvíľou narazíte na kríž, potom kaplnku ...
Už len pár krokov nás delilo od toho za čím sme sa vybrali lesom - aby sme sa dostali na najväčšiu zachovalú haldu šachty Maximilián (405 510 m3 hlušiny). Odiaľ je aj skvelý výhľad na celú obec, okolité hory a zazrieť v pozadí aj Kremnické hory.
dominantou dediny je prekrásny kostol, ktorého svätyňa bola postavená v roku 1254, loď kostola bola pristavená v 1593 a v roku 1723 dokončili vežu
... ale dosť bolo výhliadky, ideme nadol - smer do Beličkov ...
... zdá sa, že zimy tu bývajú tuhé ... zásoba dreva sa vždy zíde ...
... a keď sa pozriete pomedzi polená, možno zazrieme aj niečo pekné ...
A už sme tu - u Beličkov. Zdá sa že domáci pán sa rád zabáva s drevom. Krásny mostík - keď si pomyslím, na ten náš doma - železobetónový a železnú bránu ... hneď by som menil ...
Z potôčika je voda odvádzaná do žiabku a ten do grantu ... ako málo stačí aby bol svet krajší :-)
Ale poďme ďalej. Táto dedinka je výnimočná detailami. Má niečo cez 100 obyvateľov, ale toľko hrdosti a oddanosti tomuto miestečku sa málokde nájde. Každý dvor je niečim krásny a zajímavý ...
... stačí sa len poobzerať okolo seba ...
Cestou späť na pľac by ste už máločo čakali - no predsa, znovu Misionárska kaplnka, a snáď zaujímavejšie - vstup do Dennej - Cisárskej štôlne. Ráno sa pred ňou baníci pomodlili a potom fárali do jednotlivých šácht. Štôlňa končí až v Starých horách.
Na námestí sa nachádza snáď najznámejšia budova banských čias - Klopačka - pred pár storočiami bola sídlom banskej správy - dnes je tátohistorická budova zreštaurovaná, slúži ako penzión a konajú sa v nejmnohé kultúrne podujatia. Treba tu aj spomenúť nádhernú výstavu paličkovaných čipiek z tohto regiónu. Akoby to nestačilo - na námestí je prekrásny banský orloj, ktorý sa z mohutným banským dunením otvára každú hodinu.
Pri orloji je umiestnený aj staručký banský vláčik.
Poviete si - na maličkú dedinu je toho hodne. Mýlite sa ... ešte stále je čo obdivovať. Táto dedinka je známa aj tým, že tu už v 15. storočí bol vybudovaný vodovod, ktorý bol funkčný až do 20. storočia. Dnes je tu už len ako torzo - maličké jazierko.
Poslednou zaujímavosťou, ktorú sa oplatí kuknúť sú "schody do neba" - unikátne drevené schodíky vedúce ku kostolu.
Dokopy 161 drevených schodov + 1 betónový :-)
Príjemná je predstava, keď v nedeľu odchádzate z kostola, zídete dole po schodoch a prvé čo Vám udrie do očí, keď výjdete na pľac ... je krčma :-)
Dúfam, že Vás tieto fotografie aspoň trochu navnadili sa tam na víkend zastaviť :-) Dovi ... v krčme :-)
