Vždy ma poteší, keď na svojich potulkách objavím niečo, čo ma len utvrdí v tom, že Slovensko je naozaj krásne a výnimočné. Táto nedeľa bola priam stvorená na potulky a tak som sa vybral túlať sa aj ja. Cieľom bola maličká dedinka pár kilometrov za Levicami - Brhlovce . Keď mi pred rokom niekto vravel o tom, že na Slovensku sa ešte stále býva v kamenných "jaskyniach" nechcel som tomu veriť - dnes už verím. Dedinka je schovaná v údolí medzi neveľkými kopcami no nájsť ju nie je problém vďaka pekne spraveným informačným tabuliam.
Začala nám byť jeseň paňou a tak sa tomu prispôsobili aj rastliny a dotvárajú krásnu scenériu :-)
Keď sa dostaneme doprostred dedinky, stačí už len odparkovať a informačná tabuľa nás znovu naviguje k expozícii Tekovského múzea.
Zrazu Vás obklopí pocit akoby tu niekto veľmi dávno zamkol čas do pivnice ...
Vrátilo ma to dvadsať rokov dozadu, keď som ako malý fagan behal po našej dedinke a vliezol do každého dvora a skúmal čo objavím ...
Pivníc som sa vždy bál, bola tam tma a strašidlá, ale vedel som, že tam bývajú zaujímavé veci.
Radšej ako pivnice som mával šopy, tam bolo oveľa viac zaujímavého, napr. aj takáto kára. Aj ja som mal, vlastnoručne postavenú. Keby ste len vedeli, koľko prosíkania a trucovania ma to stálo, kým som od mamy vymámil kolieska z kočiara. Veď už sme aj so sestrou boli veľkí a o otcových plánoch dodať ešte jednu mladšiu sestru som nemal ani tušenia ... :-) V každom prípade, táto kára je už vyššia stredná trieda. Má to vzadu blatníky, pákové brzdenie i ručnú brzdu a odpružené sedenie. Pecka :-)
Poďme ale do múzea - hlavne načas. Mali sme šťastie na milú a ústretovú pani, ktorá nás vpustila dnu aj hodinu po záverečnej - našťastie mali inventúru keramických suvenírov a tak sme zaplatil vstupné, dostali zväzok kľúčov do ruky a spolu so sestrou sme sa vybrali hľadať k tým kľúčom tie správne dvere :-)
Domčeky boli stavané do skalnej steny. Šlo to pomerne jednoducho, lebo skalu tvorí usadený popol a prach - tufit a tuf, ktorý je pozostatkom sopečnej činnosti. Pred stenou sa zvyčajne postavil riadny dom a za ním v stene pokračovalo obydlie. Zvykla tam byť letná kuchyňa, komora, dielňa či pivnica. Prvý sme preskúmali dom.
... no nájsť tie správny kľúč, nie je vždy také ľahké ako sa to na prvý pohľad zdá :-)
... nakoniec sa to predsa podarilo a privítalo nás niečo príjemné - taký dobrý pocit, ako keby som tam vždy patril. Na vešiaku kujaba - to keď sme kravy pásli, tak sme si ju brávali so sebou na pole a keď krava nepočúvala, tak sme ju ňou trochu počastovali a bolo dobre. Kožená brašňa - ako stvorená na chleba s maslom a lekvárom, nožík, píšťalku ... Keď sme prišli do izby z von .. trebalo si umyť a usušiť ruky do ručníka ...
Na stene visí tanier čo dedko z jarmoku doniesol ..
... na tráme krčahy, čo babka vždy tak opatrovala ...
... doma vždy bol poruke krčah s vínom ...
"Nech žije domov :-)"
Všetky tieto predmety sa používali v kuchyni. Napr. tá veľká "lopata" vľavo slúžila na sadzanie koláčov hlboko do rozpálenej pece. To okrúhle čudo hore bude asi na volské oká alebo lievance. Pekáč, sekáč na mäso, mútelka ... :-)
Na peci džbánok s mliekom a pri peci mutelnica (maselnica, zbuška, bodenka ...), zázračný to nástroj do ktorého sa liala voda a smotana a potom sa to celé mútilo, mútilo až z toho babka vybrala maslo ... domáce jedinečné maslo :-)
Takáto soľnička polahodí oku i dnes ... :-)
Keď prejdeme z predsiene kombinovanej s kuchyňou do izby kombinovanej so spálňou ...
... tak ma znovu poteší množstvo prekrásnych vecí. Najkrajším momentom v živote rodiny je zrejme narodenie nového potomka. Toho treba náležite čičíkať a postarať sa mu o príjemné odpočívanie v drevennej kolíske.
Keď už podrastie, zíde sa určite rozťahovacia posteľ. Keď dieťa podrástlo, stačilo posunúť nožiky :-)
V každej domácnosti boli rozvešané pomaľované ozdobné taniere a tí, ktorí na to mali dovolili si aj nástenné hodiny.
Vždy som sa u babky čudoval, prečo je jej posteľ vždy taká nadutá - lebo má periny z páraného peria :-)
Voľakedy sa nosili vysoké čižmy a tie sa najlepšie vyzúvali takýmto vyzuvákom :-)
Každého hosťa si trebalo uctiť - trebars aj kvalitnou pálenkou :-)
Druhá časť domu je už vytesaná do skaly.
Dvor je typický gazdovský. Nájdeme tu kurnik ...
... parádnu studňu - tiež vytesanú v skale ...
... gazdiná musela občas aj prať ...
... gazda pluhy do poľa nachystať ...
Miestni obyvatelia okrem toho, že boli klasickýmigazdami, venovali sa aj kamenárstvu. Skala, do ktorej sú vysekané ajtieto obydlia, bola skvelým materiálom na výrobu náhrobných kameňov,kamenných oblúkov. Techniky opracovania odkukali od talianov, ktorí tustavali miestny kaštieľ.
Keď sme našli kľúč od komory, našli sme tam dôkaz o tom, že domácim ani výroba priadze nebola cudzia.
... a keď sa šlo na jarmok, trebalo mať po ruke aj váhu ...
... a mnohé ďalšie nevyhnutné nástroje ... napr. píla "moja tvoja" :-) - bola určená pre dvoch a dokonca sa na nej dá nastaviť sklon pílového listu ...
Letná kuchyňa bola takmer taká istá ako aj u starých rodičov.
Posteľ, lavica, stôl, pec, kredenc a nejaký ten talaš (regál) a sväté obrázky či vyšívané obrazy, ale hlavne všade, veľa veľa kadejakých drobností :-)
Hneď pri dverách je pec a na peci harčok a na harčku pokrivka a pod pokrivkou chutný obed :-)
Malý drobizg tu mal odložené svoje obľúbené hračky, napr. hojdacieho takmer koníka, či drevený fúrik ...
... keď kuknem na túto kolobežku, myslím si - kam sa hrabú tie dnešné :-)
Chcel som Vám ukázať aj kredenc - ale zdá sa, že som ho neodfotil :-) Kredenc bol niečo ako skriňa s poličkami, v hornej časti zväčša presklená. V spodnej časti bolo často skladované mlieko a chlieb a v hornej boli sklenky, budík, či na jeseň vystavené najkrajšie jabĺčka :-) Ja som ešte objavil prekrásnu skrinku na ihly a gombíky :-)
Nostalgický pocit vzbudí aj pohľad na starodávnu high-end techniku ...
V hornej časti domu je niečo ako terasa - tam by sa v lete fasa ležalo s vyloženými nohami a pifkom v ruke a na veľkú bielu stenu by sa premietal zápas ligy majstrov :-) Okrem toho je tam aj komôrka ako stvorená na uskladnenie dobrého pivného moku ... priam celých rekesov :-)
Tu prehliadka v tomto maličkom múzeu končí - je načase odovzdať kľúče. V každom prípade to bola pre mňa celkom zaujímavá návšteva tak netypického a zvláštneho miestečka, ktoré vďaka tomu, že som vyrastal u starých rodičov, je pre mňa dôverne známe :-)
