Písmo:
A-
|
A+
vrakovište ľudských citov
roztrúsené po izbách
nežné a kruté dotyky
uvoľnené túžby
zvíjajúce sa v objatiach
letmé úsmevy
hrajúce sa s ľudskými osudmi
nezávislosť natlačená v cigarete
preniká hlboko do žíl
berieš a už sa nepýtaš
pomaly vnáraš sa do stoky
zviera ukryté v tele
vždy dostane čo žiada
precitnutie z mŕtveho sna
vreže rozbité črepy do nôh
izby ostanú prázdne
vedomie omylu zlomí Ti kolená
nebude už cesty späť
prídeš na to
že sviečke už chýba knôt
