Aké je leto v Indii a ako ho vnímajú Indovia? Na prvý pohľad absurdná otázka. Veď z nášho pohľadu je v nej leto stále. Je to predsa prevažne tropická krajina známa slnkom a teplom. A predsa Indovia leto poznajú. Je to však iné leto, či skôr letá.
V prvom rade si treba uvedomiť, že náš pohľad na leto nemusí platiť mimo nášho geografického priestoru. A ani neplatí. Týka sa to napríklad letných mesiacov. V Indii sú letnými mesiacmi predovšetkým apríl, máj a jún. Máj má ďaleko k času lásky, pretože vtedy je lepšie sedieť doma a príliš sa nehýbať. Pripaľuje ostošesť a v niektorých častiach indického subkontinentu sa teploty blížia k päťdesiatke a občas ju aj prekročia. Romantika vás prejde, keď zistíte, že sa potíte aj o piatej ráno a už ste vypotili pekných pár litrov!
Veľa však záleží aj na tom, v akej časti Indie sa človek nachádza. Apríl a máj, ktoré sú ťažšie znesiteľné na nížinách a všeobecne v polostrovnej Indii, sú ideálnymi mesiacmi pre vysokohorskú turistiku v Himalájach. Vtedy nájdete otvorené priesmyky a získate možnosti dostať sa tam, kde po väčšinu roka je cesta kvôli dažďom a snehu neprístupná. Podobne na juhu, v Belasých horách, bude máj omnoho znesiteľnejší ako pri mori. Rozdiely budú prirodzene aj medzi rádžasthánskou púšťou a bengálskymi džungľami. Leto na indickom subkontinente teda rozhodne nie je všade rovnaké. A logicky ani teplo. V suchom prostredí, napríklad na Dakšinskej náhornej plošine, vás teplo doslova pichá, ale človek sa potí málo. Vo vlhkom prostredí (napr. v Bengálsku) zase nezastavíte potenie ani pri najlepšej snahe.
V Indii bežní ľudia v zásade rozoznávajú tri základné ročné obdobia (teplo, monzúny a zima). Klasici však rok rozdelili na šesť období (vasanta /jar, marec-apríl/, gríšma /leto, máj-jún/, varšá /dažde, júl-august/, šarada /jeseň, september-október/, hémanta /zima november-december/ a šišira /neskorá zima, január-február/. Leto (v hindčine garmí) je najteplejšou časťou roka. Začína niekedy v polovici apríla a končí približne v polovici júna príchodom monzúnových dažďov. Vysoké teploty zohrievajú oceán, ktorého pary postupne tvoria oblaky a tie prinášajú vyslobodzujúce dažde. Vyschnutá pôda sa konečne po mesiacoch zazelená a teplotami utlmený život sa opäť rozbehne.
Leto preto nie je obdobím, na ktoré by Indovia radostne čakali. Je síce pravda, že v tom čase majú školy prázdniny, ale tie sú vtedy z omnoho prozaickejších dôvodov. V teplotách nad štyridsať človek naozaj nemá chuť niekoho učiť, ani sa niečo naučiť. A už vôbec nie kúpať sa či opaľovať. Veď kto by liezol do teplej vody či pálil si kožu? Brehy riek a jazier využívajú skôr deti na nezáväzné šantenie, ale poctivých plavcov-opaľovačov nájdete málo, ak vôbec nejakých. Ideálom krásy v Indii je svetlá pokožka a opaľovanie jej určite nepomáha. Navyše, vyzliekať sa v teple je nepraktické, keďže to je najlepší spôsob ako dostať úpal či doslova prehriatie. Okrem toho, vyzliekanie nie je Indmi favorizované ani kultúrne, veď šaty robia človeka. Neznamená to, že Indovia chodia dokonale zahalení – napríklad sárí odhaľuje ženské brucho a časť chrbta a mužské lungí zahaľuje len torzo – sporo oblečení („po našom“) by ste však riskovali minimálne posmešné komentáre. Kúpe sa preto v šatách, ak sa vôbec kúpe (ibaže by ste náhodou vo väčšom meste zablúdili na moderné platené kúpalisko, kde sa dajú nájsť rôzne druhy plaviek a ľudia, ktorí už pričuchli k “západniarstvu”), a opaľovanie naozaj nie je v móde. Natrieť sa olejom a škvariť sa na slnku ako rezeň, to je skutočne niečo, čo podľa mojej skúsenosti Indovia nemusia. Darmo, iný kraj - iný mrav. Nakoniec, keď máte teplo väčšinu roka, necítite potrebu naň príliš „okato“ reagovať.
Leto v Indii omnoho častejšie prináša utrpenie ako radosť. Neraz mu v najteplejších oblastiach ľudia aj podľahnú. Indovia sa preto bránia proti extrémnemu letnému teplu. Ukrývajú sa v tieni a pijú množstvá tekutín. Populárne sú najmä ovocné džúsy (šarbat), ale aj vodou a ľadom zriedená šťava z cukrovej trstiny či limetiek a samozrejme čistá voda. Veľmi dobrým nápojom na teplom podráždený (prevarený?) žalúdok sú chladené mliečne nápoje ako lassí (na sladko s ovocným pretlakom alebo na kyslo pripravený jogurtový nápoj) alebo čháčh (niečo ako naše acidko, okorenené rímskou rascou a soľou, angl. buttermilk). Ajurvédski lekári tiež radia v lete konzumovať tzv. studené potraviny, napríklad čerstvú šalátovú uhorku, ktorú si napríklad možno prikoreniť drveným červeným čili a osoliť. Nie vždy sa však všetko dodržiava. Letná sezóna je sezónou manga a kto by si upieral sladké ovocie len preto, že podľa ajurvédy ma „teplé kvality“?
V starých dobách sa ľudia zvykli pred teplom ukrývať pod obrovskými košatými stromami (jeden európsky cestovateľ v 17. storočí napísal, že pod jeden baniónovník sa hravo zmestí aj pluk vojakov!) alebo jednoducho doma. Tradičný vidiecky dom má malé okná, ak vôbec nejaké, je tmavý a postavený väčšinou z nepálenej tehly alebo kameňa. Na ochladzovanie domácich priestorov sa používala tráva Khas (Vetiveria zizanioides) zavesená do dverí, ktorá si po poliatí vodou dlho udržiavala vlhkosť a spríjemňovala vnútornú klímu stavby. Dnes už dominujú ventilátory a u bohatších klimatizácia. Bez zvuku a povievania ventilátora niektorí Indovia dokonca ani nezaspia. Sám som zažil niekoľkokrát, keď som sa nevedel dohodnúť so spoluspiacim na tom, či je ventilátor naozaj nevyhnutný, čo ma toľko presviedčal o jeho príjemnom a uspávajúcom vrzgote. S klimatizáciou taktiež nie sú žarty. Nechcem paušalizovať, ale občas sa stane, že domáci poznajú len možnosti „vypnuté“ a „zapnuté na plné pecky“. V autobuse či hoteli idete zamrznúť a vonku sa naopak rozpustiť. No a najväčšia zábava je, keď vypadne elektrina, čo sa stáva pomerne často. Vtedy príde v lete vhod aj vejár a veľká dávka trpezlivosti.
Leto v Indii, aj keď dá zabrať, má rozhodne svoje čaro. Svet sa zastaví a človek má skutočne veľa dôvodov sa neponáhľať. Môže napríklad sedieť vonku pod stromom, jesť sladké a šťavnaté mangá a rozmýšľať o tom, že aj nečinnosť je telesnému a duševnému zdraviu prospešná.
Dušan Deák
