Derge patrí medzi najodľahlejšie kúty Khamu (cesta z Čcheng-tu, hlavného mesta provincie, sem trvá štyri dni). Väčšina Tibeťanov tam cestuje z Kardze, odkiaľ jazdia každý deň ráno autobusy. Cesta trvá asi 7 hodín, počas ktorých sa autobus musí vyšplhať po mimoriadne nebezpečnej ceste do priesmyku Čhola vo výške 5050 m n. m. Potom sa spustí nádhernou krajinou plnou vysokých kopcov a úzkych roklín do údolia, v ktorom sa nachádza mestečko Derge, ktoré má približne 35 tisíc obyvateľov, pričom väčšinu z nich tvoria Tibeťania.
Derge je známe aj tým, že tu 1 300 rokov (až do polovice 20. storočia) vládli dediční panovníci, ktorí si zachovali veľký stupeň autonómie od Lhasy, ale aj od čínskych cisárskych úradov, ktoré sa v 18. a 19. storočí usilovali rozšíriť svoj vplyv aj do týchto oblastí. Jedným z prvých tibetológov na svete, ktorý sa venoval dejinám tejto oblasti, bol profesor Josef Kolmaš, zakladateľ tibetológie v bývalom Československu. Jeho prínos k štúdiu dejín Derge spomínal aj autor predslovu v tibetskej knihe venovanej dejinám oblasti, ktorú som si zakúpil. Profesor Kolmaš síce koncom 50. rokov, keď študoval v Pekingu tibetčinu, nemal možnosť osobne navštíviť Derge, ale podarilo sa mu zorganizovať zakúpenie obidvoch častí tibetského buddhistického kánonu, Kandžuru a Tandžuru, ako aj tlače ďalších diel, ktoré sa dodnes nachádzajú vo fondoch Orientálního ústavu AV ČR v Prahe. Keď som ho začiatkom mája navštívil a spomínal som mu, že by som sa chcel v júni dostať aj do Derge, bolo na ňom vidno, že keby mu to zdravotný stav umožňoval, rád by toto miesto navštívil.
Kláštor Gönčhen („veľký kláštor“) tibetskej buddhistickej školy Sakjapa založil v polovici 15. storočia Thangtong Gjalpo, jogín, asketik, buddhistický učenec a prvý staviteľ závesných mostov v Tibete a Bhutáne, jedna zo zaujímavých postáv tibetských dejín. Samotná tlačiareň pri kláštore vznikla až v polovici 18. storočia. Tlačili sa tu rozsiahle zväzky Kandžuru, prvej časti tibetského buddhistického kánonu, ktorý má 108 zväzkov a obsahuje texty pripisované samotnému Buddhovi Šákjamunimu. A rovnako aj Tandžuru, druhého dielu kánonu, ktorý vo vyše dvesto zväzkoch obsahuje najmä komentáre indických, čínskych a tibetských učencov. Postupne sa v Derge zhromažďovali vyrezávané drevené matrice s textami ďalších diel. V súčasnosti sa na prvom poschodí tlačiarne nachádza vyše 300 tisíc kusov drevených matríc, teda 300 tisíc strán klasických buddhistických textov reprezentujúcich náboženské, filozofické, historické, jazykovedné, medicínske a astrologické diela všetkých významných tibetských buddhistických škôl ako aj indické dedičstvo raného buddhizmu. Týchto 300 tisíc strán predstavuje približne 70 percent tradičného tibetského písomníctva spred roku 1950. Nikde inde v Tibete sa v súčasnosti nenachádza taká rozsiahla knižnica drevených matríc na tlačenie textov. Pozoruhodné je, že tlačiareň a xylografické matrice sa zachovali aj počas dramatického obdobia od konca 50. rokov do konca 70. rokov, keď bol tibetský buddhizmus objektom násilnej protináboženskej kampane úradov socialistickej Číny.
Na prvom poschodí budovy sa nachádza samotná tlačiareň. Tlač textov zabezpečujú laici, pre ktorých to je spôsob ako hromadiť náboženské zásluhy a vytvárať pozitívnu karmu. Vždy pracujú vo dvojiciach: jeden drží drevenú matricu medzi nohami a potiera ju tušom, druhý priloží prázdny pozdĺžny list (tibetské knihy neboli zviazané) k matrici a prejde ho valčekom, pričom sa na list odtlačí jedna strana konkrétneho textu. Jednotlivé listy sa potom zlepia prírodným lepidlom, vysušia a zoradia podľa poradia – na okraji listu je vždy vytlačené tibetskými číslicami aj číslo príslušnej strany a skrátený názov diela. Po usušení sa tlakom vyrovnajú, zoradia podľa poradia, zviažu špagátom a sú pripravené na distribúciu do kláštorov alebo aj jednotlivcom, keďže Tibeťania často chcú mať aj na domácom oltári nejakú známu sútru. Tento tradičný spôsob tlače sa v Tibete používa už stáročia. Najznámejšie texty sa tlačia takpovediac do zásoby, ale záujemca si z katalógu môže vybrať ktorýkoľvek text, ktorý potrebuje, a v kláštore mu ho za príslušnú sumu vytlačia. Pri dielach s niekoľkými stovkami listov môže celý proces od zadania objednávky po prebratie vytlačeného textu trvať aj dva týždne. Vzhľadom na špecifický formát kníh – dlhé sú asi 50 cm, široké 7-8 cm a výška konkrétneho zväzku závisí od počtu listov diela – je ich doprava pomerne komplikovaná.
Knižnica dergeskej tlačiarne obsahuje aj bohaté zbierky drevených matríc s vyobrazeniam buddhistických božstiev a tibetských majstrov. Lákavej ponuke vlastniť xylografiu vytlačenú na špeciálnom, tradičnou technikou vyrobenom papieri som neodolal ani ja: nasledujúcich tisíc kilometrov mojej cesty autobusmi ma sprevádzala papierová tuba, v ktorej som sa usiloval opatrne prepraviť xylografiu Avalókitéšvaru s jeho ženským sprievodom, Bielou a Zelenou Tárou, a xylografiu Congkhapu, zakladateľa tibetskej buddhistickej školy Geluga, s jeho dvoma najslávnejšími žiakmi Khädubom a Gjalcchabom. Podarilo sa a dnes visia v mojej pracovni ako spomienka na dva dni strávené v Derge.
Martin Slobodník
