Tento mesiac, nazývaný aj ramaḍán al-karīm (ramadán, mesiac štedrosti), je deviatym mesiacom muslimského kalandára a je taktiež známy pod menom “Sultán mesiacov”. Slovo ramadán vychádza z arabského slovného koreňa r-m-ḍ, ako napríklad v slove ramaḍ s významom “intenzívna horúčava”, “slnkom spálená zem a nedostatok zdrojov potravy”. Začiatok ramadánu oznamuje hilál, ktorý nastáva zväčša deň po tom, ako sa objaví astronomický nový mesiac, čo oficiálne vyhlasujú islámske náboženské inštitúcie. Jestvujú nezhody v tom, ako to stanoviť; či na základe pozorovania voľným okom, ktoré sa doteraz praktizuje v Saudskej Arábii, alebo pomocou astronomických výpočtov. Jeden mesiac trvá 29 až 30 dní, a keďže je islámsky kalendár mesačným kalendárom, začína sa každý rok v porovnaní s naším (slnečným) kalendárom o 11-12 dní skôr. Tohto roku, ktorý sa v islámskom kalendári - kalendári hidžry - píše ako 1431, sa jeho koniec predpokladá medzi 9. až 10. septembrom.
Popísal ho nejeden cestovateľ, kedže ide o nezabudnuteľný zážitok, ktorý možno našincovi najskôr priblížiť ako mesiac trvajúci Štredrý večer. Cez deň sa postí, večer sa hoduje. Počas tohto pôstu nesmie muslim nič jesť, piť a musí sa taktiež zdržať sexuálnych aktivít a fajčenia či iných konzumných aktivít od východu slnka až do jeho západu. Východ (fadžr) i západ (magrib) slnka presne stanovujú astronómovia a oznamuje sa vo všetkých médiach. V súčasnosti by ste našli aplikáciu aj na iPhone, ktorá by vám pomohla s presnosťou na sekundy stanoviť začiatok a koniec pôstu kdekoľvek na svete.
Jeho začiatok a koniec sprevádza modlitba a jedlo: prvým jedlom po západe slnka je iftár, posledným pred východom slnka je sahúr. Pôst má učiť muslimov trpezlivosti, pokore a byť duchovným prejavom úplného odovzdania sa Bohu. Muslimovia sa v tom čase majú venovať modlitbám a v priebehu mesiaca by mali prečítať celý Korán, ktorý vedie muslima na správnu cestu a k rozpoznávaniu dobra od zla. Je to mesiac, v ktorom bol na zem zoslaný svätý Korán: Je to aj mesiac očisty, počas ktorého sa muslimovia modlia za odpustenie hriechov, za ochranu pred každodenným zlom a pokušením a za to, aby im Boh/Alláh ukázal správnu cestu. Veľký dôraz sa kladie na konanie dobrých skutkov, charity (zakát). Jendým z typických javov tohto mesiaca sú tzv. ramadánové stoly, hostiny pre chudobných. Každá dedina i mestská štvrť a mnohé bohatšie rodiny ponúkajú jedlo i nápoje pre tých v núdzi.
Tento pôst je ťažkou skúškou viery muslima, najmä v letných mesiacoch, keď dlhé hodiny vyčerpávajú telo smädom. V druhej polovici mesiaca je to neraz viditeľné vo všetkých kútoch týchto krajín. Od pôstu sú oslobodení tí, pre ktorých by postenie mohlo znamenať nezdravé oslabenie tela, napriklad tehotné a dojčacie ženy, ženy počas menštruácie, chorí, ale i cestujúci, ktorý prejdú za deň viac ako 64 km.
Je to typické obdobie spomalenia produktivity i ekonomiky. Neraz sa vyskytli pokusy o vyčíslenie hospodárskeho dopadu Ramadánu na tieto krajiny. V praxi to neraz vyzerá tak, že sa prevráti noc a deň - spať sa ide nad ránom, keď sa končí hodovanie, a vstáva sa poobede, takže do ukončenia každodenného pôstu zostane len pár hodín. To sa darí hlavne mužom, lebo ženy musia navariť a pripraviť všetko na ďalší deň. Ženy, ktoré pracujú, sa však dostanú v tom čase domov skôr, pretože počas Ramadánu je v muslimských krajinách upravená pracovná doba a na úradoch su skrátené úradne hodiny. Po dvanástnej už na nich veru nič nevybavíte. A ráno tiež neradno prisť skoro, takže ak potrebujete niečo vybaviť, nejlepší čas je okolo jedenástej.
Tento mesiac je náročný i pre nemuslimského návštevníka. Obchody s jedlom a nápojmi i reštaurácie sú cez deň väčšinou zatvorené. Výnimkou sú spravidla hotely, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie služieb turistom. Mimo nich sa na verejnosti jesť a piť neodporúča. V centre hlavného mesta Tuniska sa napríklad našli zo dve-tri otvorené zariadenia a kaviareň, ktoré podávali jedlo, ale ich okná boli zalepené novinami, aby do nich nik nevidel. Ináč by do nich niekto mohol hodiť kameň.
Na druhej strane je však ramadán i potešením. Domáceho aj navštevníka v tomto čase lákajú širokou ponukou dobrôt od výmyslu sveta a všade panuje jedinečná atmosféra. Je sa veľa orieškov a sladkostí typických pre tento mesiac. V Egypte sú to napríklad fatájir, niečo ako dolky podávané s medom a rozdrvenými orieškami. Všetko je preniknuté slávnostnou atmosférou, mestá žijú od západu slnka do rána, všetci vychádzajú do ulíc prejsť sa a pozdraviť so známymi, hrá hudba, konajú sa divadelné i hudobné predstavenia. Vonku nájdete aj tie ženy, ktoré by z domu v takom neskorom čase inokedy nevyšli. A pre tých, čo sa rozhodnú stráviť čas doma, je tu nekonečný televizny program s typickými seriálmi rozprávok a príbehov, ako sú napríklad Tisíc a jedna noc. V minulosti to bol čas, keď ľudia v kaviarňach počúvali príbehy ľudových rozprávačov, ktorí boli kedysi v celom arabskom svete bežným javom.
Ramadán vrcholí oslavami na konci mesiaca. V priebehu posledných desiatich dní nastane jedna z najposvätnejších nocí roka, lajlat al-kadr, počas ktorej bol zjavený Prorokovi Mohammedovi Korán. Pôst ukončí íd al-fitr, ktorý spadá na 29.-30. deň mesiaca. Je oslavou ukončenia pôstu, počas ktorej sa ľudia obliekajú do nových šiat a navštevujú rodiny i priateľov. Ďeťom sa darujú nové šaty a tak ich vidno pobehovať od nadšenia a predvádzať svoje darčeky. V tento deň sa chodí tiež na cintorín pozdraviť zosnulých príbuzných.
Ramadán je jedným z najdôležitejších prejavov kolektívneho prežívania islámskej viery a spoločensky indoktrínovanou dogmou, ktorej sa musia podriadiť všetci muslimovia. Akýkoľvek verejný prejav odklonu od tejto povinnosti zostáva tabu a porušenie pôstu na verejnosti môže mať za následok nielen náboženské tresty či fyzické napadnutie, ale má i spoločenský dopad na postavenie jedinca, ktorý takto porušil univerzálnu konvenciu. Keď som kedysi učila slovenčinu vyššie postaveného úradníka na Ministerstve pre cestovný ruch v Tunise, ktorý strávil nejaký čas ne štúdiách v Moskve a ramadánový pôsť osobne nedodržiaval, požiadal ma vo svojej kancelárii, aby som sa postavila pred okno a on si mohol nikým nevidený zapáliť cigaretu a neriskovať tak stratu zamestania.
Ramadán sa stal aj prejavom národnej identity. Arabskí nacionalisti a panarabisti, ktorý vyzdvihujú tie črty arabských krajín, ktoré Arabov spájajú, idú ruka v ruka s náboženskými autoritami a podporujú dodržiavanie tejto tradície. Príkladom toho, ako sa môže stať útok na Ramadán útokom na národnú identitu, je napríklad demonštrácia skupinky mladých ľudí v lete roku 2009 v Maroku , ktorí sa pokúsili narušiť pôst piknikom vo verejnom parku. Okrem predpokladaného odsúdenia náboženskými predstaviteľmi si vyslúžili i pohoršenie Socialistických odborov ľudových síl (Al-ittihád al-ištirákí li-l-kúwát aš-šaabíja), čelného predstaviteľa sociálnej demokracie v Maroku. Táto “nábožnosť” marockej ľavice je typická pre arabský nacionalizmus, pre ktorý bol tento piknik nielen urážkou marockej kultúry, ale i ohrozením konsenzu o identite. Mládežníci boli zatknutí a stíhaní za “porušenie verejného poriadku”. Žiadna politická skupina si nemôže dovoliť postaviť sa proti učeniu Koránu.
Nemožno každého nasúkať do jedného kabáta, a tak uzavriem dnešné pozastavenie sa pri tomto významnom mesiaci muslimskej kultúry výrokom, ktorý som kedysi počula od jedného Egypťana: ‘Ramadán by mal byť ako Svetový pohár vo futbale: konať sa raz za 4 roky a nikdy nie v Egypte’. Priam ma obarilo, keď som to počula. Ospravedlňujem sa všetkým osobám, ktoré by sa mohli cítiť dotknuté.
Ak máte vo svojom okolí nejakého muslimského priateľa, zavinšujte mu “Ramadán karím”, nech je k nemu ramadán štedrý. Určite sa poteší. A ak býva niekde ďalej, pošlite mu ramadánový pozdrav. Vygoogliť sa ich dá neúrekom.
Príjemný deň želá
Renata Maher
