Nejedna Slovenka, priotrávená správaním svojho Slováka, alebo slovenská manažérka, hľadajúca aspoň na pár dní únik pred horou povinností, sa počas pobytu v turistickom centre Hurgada (po arabsky Ghurdaga) či v Šarm aš-šajchu bez ťažkostí nechá okúzliť tmavovlasým fešným mužom, ktorý tiež na vyzývavé pohľady skúpy nie je. Sympatie zvyčajne rýchlo narastajú na oboch stranách a nezriedka vyústia do vášnivých fyzických chvíľ. Letná aférka sa často skončí bez ďalších dozvukov. Niekedy však nie.
Môže sa pritrafiť, že kým dôjde k intímnemu zblíženiu, mladý muž – ako vyznávač náboženstva prevažujúceho v danom regióne – si uvedomí, že pred vstupom do takéhoto vzťahu načim urobiť nejaké kroky, aby všetko zapadalo do islámskych noriem a on nespáchal hriech – sex pred svadbou. Práve v turistických centrách sa stáva, že vyrukuje s návrhom na sobáš urfí, ktorý vlastne ani sobášom „nie je“. Keďže pravidlá sobášov v islámskom práve šaría nie sú dovolenkárkam práve najjasnejšie, nie je pre mladého muža problémom nahovoriť žene opojenej vôňou exotiky a erotiky, že on sa takto vyhne hriechu, že nejde o klasický sobáš, že veď žiadni rodičia pri ňom byť nemusia, že je len formálny a vyžaduje si iba dvoch mužských svedkov (stačí, že sú muslimovia a môžu byť aj z blízkeho obchodu so suvenírmi), že sa uzatvára len na dohodnutý čas, že ju k ničomu nezaväzuje, atď.
Pohnútka uzavrieť neklasický sobáš nemusí prameniť iba v čisto náboženskom presvedčení. V niektorých prípadoch môže byť vo veci úsilie dostať sa uzavretím zväzku s cudzinkou minimálne k vízu do krajín Schengenu a v lepšom prípade k inému občianstvu, priaznivejšie hodnotenému nielen pasovákmi na celom svete.
Dôsledky takýchto provizórnych sobášov môžu byť rôzne. Záleží na tom, aký je pravý úmysel a akým smerom sa vzťah uberá. Môžu sa skončiť buď krásnym, naplneným vzťahom, alebo príjemnou spomienkou na letnú „lásku“. Horšie je, keď muž zahrozí, že dokument, čo podpísali dvaja svedkovia, pôjde zaregistrovať, a tak sa sobáš stane právoplatným a dievčina sa stane jeho zákonitou manželkou. Aj keď ona žije niekde v Európe, už sa potom podľa miestneho práva nebude môcť vydať, a keď sa náhodou vráti do jeho krajiny a on medzitým poinformuje úrady, že dotyčná žena je jeho manželkou, potom sa stade bez jeho súhlasu ani nedostane.
Žijeme vo veku, keď sa oveľa hojnejšie cestuje, viacej spoznávame iné kultúry a aj k takýmto prípadom dochádza čoraz častejšie. Aj keď Slovensko nejakú tú ambasádu v arabskom svete má, nemusí byť zriadená v krajine, kde sa práve nachádzate. Hoci naše inštitúcie riešia konzulárne záležitosti a spomenuté problémy do náplne ich činnosti patria, nemožno sa spoľahnúť, že ich vyriešia. Čo ak diplomata – veľvyslanca či konzula – práve vyrušíte z relatívneho pokoja a privíta vás nie príliš povzbudivým hundraním a tomu zodpovedajúcim prístupom k vášmu problému? Čo ak nebude ktovieako znalý miestnych pomerov, o miestnom jazyku nehovoriac? Nakoniec vám možno povie, že je to vaša osobná vec. Určite sa však nenechajte odbiť, lebo prinajmenšom by vám mal poradiť nejakého právnika zorientovaného v islámskom práve a nemal by vás nechať odísť s pocitom, že slovenské úrady sa na vás vykašľali.
Želám vám peknú dovolenku, nech už pôjdete kamkoľvek, a ak niekomu pomôžem trochu sa zorientovať v problematike sobášov, ktorou (a nielen tou) sa zapodievam vo svojej knihe Arabský svet – Iná planéta?, budem iba rada.
Emíre Khidayer
