Prečo nie, keď v napríklad Egypte sa legálne vyrába pivo a víno, kým v sýrsko-palestínskej oblasti je typickým alkoproduktom anízový likér? Potiaž nastáva, keď už majú Arabi možnosť piť. Robia to totiž nezriedka dovtedy, kým nestratia nad sebou kontrolu a nezvalia sa bezvládne na zem. Domnievam sa, že preto, lebo nevedia, ako piť inak. Nechystám sa však písať o pochybnom umení nasávať, ktoré napokon nezvládajú ani mnohí Slováci. Namiesto toho poviem pár slov o slove alkohol.
Na Blízkom východe si minimálne od staroegyptských čias zdobia oči pastou z rozomletého galenitu alebo antimonitu. Zdá sa, že pôvodne slúžila ako domnelá alebo skutočná ochrana pred infekčnými očnými chorobami, a preto ju kedysi používali príslušníci všetkých možných ľudských pohlaví.
Po arabsky sa tejto paste hovorí (al-)kuhl, čo sa v pozícii pred pauzou spravidla vyslovuje (al-)kuhul. Nejakí Európania zapísali slovo v podobe alcohol a pri tom aj zostalo. Teda až na niektoré rebelantské krajiny, čo si namiesto c dosadili k.
Ešte v renesančnej dobe takto označovali alchymisti pomaly každý jemný prášok. Dakedy v 17. storočí sa tým istým slovom pomenúvali kvapaliny získané destiláciou. Do tejto skupiny látok patrila aj "vínna esencia" čiže etanol (C2H5OH). V 18. storočí sa alkohol ustálil ako pomenovanie výlučne etanolu a v polovici 19. storočia opäť zastrešil celú skupinu príbuzných látok.
Alkohol sa v modernej dobe vrátil do arabčiny v mierne pozmenenej podobe al-kuhúl. Využil sa pôvodný slovný koreň k-h-l, ibaže s odlišnou vokalizáciou. Je to teda podobne arabské slovo, ako je gazda slovenské a české (cez maďarčinu zo slovanského gospoda).
Niektoré slová sú skrátka mimoriadne neposedné.
Edo Jarúnek, Érsekújvár
