reklama

Čas, ktorý i naďalej plynie...

Opäť raz otvorím noviny a hovorí sa v nich o novej izraelskej výstavbe vo Východnom Jeruzaleme a v židovských usadlostiach na okolí Jeruzalema. Keďže táto téma je popri otázke samotného Východného Jeruzalema najžeravejším želiezkom v znovuobnovených palestínsko-izraelských mierových rozhovoroch, počúvame o nej neustále. Tieto usadlosti, ktoré sa stavajú od roku 1967, keď Izrael začal svoju okupáciu Západného brehu rieky Jordán a Východného Jeruzalema, sa považujú z hľadiska medzinárodného práva za nelegálne. Rezolúcie OSN, ktoré sa venujú týmto otázkam a požadujú nápravu toho, čo členské štáty OSN považujú sa neprípustné, zväčša zostávajú nerealizované. Ja sa tu ale nemienim zaoberať podrobnosťami tohto geopolitického problému; odborník na to nie som.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Chcem sa s vami podeliť a osobnú skúsenosť, ktorá bola pre mňa úvodom do problematiky židovských usadlostí. Pred vyše 10 rokmi som jednu takú oblasť navštívila v kruhu priateľov z univerzity a organizácie na podporu porozumenia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi (bohužial si už presný názov tejto organizácie nepamätám), ktorá fungovala v jednej z dedín za hranicami Východného Jeruzalema. Jej zámerom bolo poskytnutie priestoru Palestínčanom a Izraelčanom, kde by sa mohli stretnúť, porozprávať a navzájom sa spoznať v nádeji, že sa tak zbavia vzájomného strachu, ktorý sa na oboch stranách do obyvateľov tohto regiónu vštepuje už odmalička.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z televíznych obrazoviek je nám známy obraz židovských usadlíkov, ktorých chcú Palestínčania vyhostiť z ich domova odvolávajúc sa na skutočnosť, že si tú zem uzurpovali. Občas vidíme aj izraelské úrady, ktoré sa snažia presadiť vládu zákona a zbúrať usadlosti, na ktoré nebolo vydané povolenie. O tom, kde je výstavba na Západnom brehu a vo Východnom Jeruzaleme povolená a kde nie, sa vedú nekonečné polemiky; podľa medzinárodného zákona nikde, kedže ide o okupované uzemie. Na rozdiel od Izraela, ktorý považuje Východný Jeruzalem za svoje územie, medzinárodná komunita nikdy neuznala jednostrannú anexiu Východného Jeruzalema, ktorý chcú Palestínčania za svoje hlavné mesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mne sa ponúkol obraz z pohľadu palestínskych beduínov – teda jednej zo skupín arabského obyvateľska izraelsko-palestínskej oblasti, ktorí sa tradične živia nomádskym spôsobom života, pohybujúc sa za svojimi stádami oviec po kopcoch Negevskej púšte, Západného brehu Jordanu a okolia Jeruzalema. Tradične sa usádzali sezónne podľa potrieb svojich stád blízko vody, v oblastiach, ktoré si vymedzili na základe konsenzu jestvujúceho medzi nomadmi po stáročia. V súčasnosti mnohí žijú v dedinách v Negevskej púšti, ktoré nie sú úradne uznané ako obce, a tak nemajú narok na akúkoľvek štátnu pomoc. Vidieť ich môžete napríklad na ceste z Jeruzalema k Mŕtvemu moru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som pozvaná na svadbu dvoch beduínskych bratov v oblasti, kde sa aktívne stavala a rozširovala nová židovská usadlosť. V praxi to vyzeralo jednoducho: Doliny sa striedajú s kopcami a po nich oddávna putujú beduíni, palestínski nomadi. Jedného dňa si na jednom z kopcov, ktorý stojí nad jedným z údolí, kde žijú, postaví dom židovský usadlík a vztýči izraelskú vlajku. Za ním prídu ďalší, po jednotlicoch a rodinách nasledujú ‘developeri’. Akonáhle sa tento kopec zaplní, výstavba sa rozšíri na vedľajší kopec a potom na další, až kým takto neobkolesí celé údolie. Beduínov, ktorí v tejto oblasti žijú, postupne vytláčajú, okliesňujúc oblasť ich pôsobenia a výrazne obmedzujúc slobodu ich pohybu a prístup k pastvinám. Keď sa zastavajú všetky kopce obkolesujúce dolinu, je načase územie, čo im ešte zostalo, skonfiškovať a beduínov niekam vysťahovat, aby tak celá oblasť mohla prejsť pod správu Židovských regionálnych výborov, ktoré tieto usadlosti spravujú. Ako som sa dozvedela z rozhovoru s jednou z právničiek, s ktorou som sa stretla na svadbe a ktorá sa venovala otázke usadlostí a vysťahovávania beduínov, v deväťdesiatych rokoch 20.storočia sa vraj v týchto novostavbách usadzovali prisťahovalci z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí neraz nevedeli, že sa usadzujú na územi, ktoré z hľadiska medzinárodného práva Izraelu nepatrí. Lákali ich sem lacné ceny novostavieb, respektíve im v nich bol pridelený byt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tieto usadlosti majú postupne obkolesiť Jeruzalem a vytvoriť tzv. ‘Väčší Jeruzalem’. Ich výstavba sa začala plánovať od roku 1983 a zrýchlila sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov v čase mierových rokovaní v Oslo a následných dohôd, na základe ktorých vznikol Štát Palestína, respektíve Palestínska samospráva, a ktoré boli začiatkom jedného z najpokojnejších období v histórii palestínsko-izraelského konfliktu za posledných 30 rokov. Poniektorí i naozaj verili, že sa našiel konsenzus, ktorý by umožnil mierovému spolunažitiu dvoch samostatných štátov – Izraela a Palestíny. Výstavba ‘Väčšieho Jeruzalema’ i naďalej pokračovala a neskôr vznikol plán vytvoriť ‘Metropolitný Jeruzalem’. Ten má pokryť 40% Západného brehu a zároveň vytvoriť izraelsko-židovský koridor, ktorý by spojil Tel Aviv na brehu Stredozemného mora s Ammánom v Jordánsku. Jestvuje vzorec, na základe ktorého sa určuje, pod čiu správu spadajú jednotlivé územia na Západnom Brehu - či izraelskú, alebo palestínsku. Územie ‘Metropolitného Jeruzalema by efektívne zostalo pod priamou kontrolou Izraela, bez ohľadu na výsledok akýchkoľvek budúcich mierových rokovaní. Východný Jeruzalem, ktorý by sa stal integrálnou súčasťou takého veľkého Jeruzalema, by bol takto tiež definitívne vyčlený z palestínskeho územia a z akejkoľvej následnej mierovej dohody. Správy o tomto pláne sa prvýkrat objavili v roku 1997. Moratórium na výstavbu usadlostí na Západnom brehu, ktoré predchádzalo obnoveniu mierových rozhovorov, sa skončilo pred mesiacom.

Výstavba osídlení sa podľa Izraela deje na územiach označovaných ako ‘uzemie na verejné účely’ a z izraelského právneho hľadiska nárok Izraela na jeho využitie na doležité spoločenské účely, ako je napríklad riešenie bytovej otázky novousadlíkov a výstavba usadlostí, je zakotvený v zákonoch, ktoré vznikli po roku 1948. Beduíni sa sezónne usadzujú práve na týchto ‘územiach určených na verejné účely’.

Toľko teda stručne na uvedenie kontextu mojej osobnej skúsenosti, ktorú sa tu snažím popísať. Ja sa tejto tematike nevenujem, takže mi je ťažko podať viac informácií. Ak vás táto téma zaujala, prečítajte si napríklad podrobnú správu zverejnenú v angličtine na webovej stranke medzinárodnej neziskovej organizácie na ochranu ľudských práv, Centre on Housing Rights and Evictions (COHRE) http://www.cohre.org/store/attachments/COHRE%20Ruling%20Palestine%20Report.pdf, z ktorej pochádzajú niektoré údaje spomínané v tomto príspevku.

Svadba sa konala v jednej z takých dolín. Kopce na okolí boli posiate novostavbami, v doline tábor stanov. Na to, aby sa okruh novostavieb uzavrel, bolo treba už len dokončiť prístupovú cestu a vysťahovať beduínov, ktorí zaberali dolinu. Úradný príkaz na ich vysťahovanie a presídlenie do náhradných priestorov, ktoré im boli pridelené, už jestvoval a čakalo sa len na jeho vykonanie. To zväčša znamenalo policajný zásah a násilné vysťahovanie, pretože nikto nechcel dobrovoľne opustiť oblasť, v ktorej žil a vedel sa v nej obživiť, a odisť do neznáma. Navyše, náhradné oblasti vraj bývali často druhoradej kvality z hľadiska potrieb nomádov: neposkytovali kvalitné pastviská a priestor na pohyb a často sa nachádzali v blízkosti mestských skládok odpadu.

Policajný zásah sa väčšinou konával v noci alebo nad ránom, bez nepríjemných svedkov, ako napríklad cudzincov a zahraničných aktivistov, ktorí by o ňom mohli povedať svetu. Aktivisti sa snažili podporiť tieto skupiny beduínov nielen poskytovaním právnej pomoci, ale aj svojou neustálou prítomnosťou v tábore. A tak sme dostali i pozvanie na pravú beduínsku svadbu. Tá sa konala pod dohľadom izraelskej hliadky, ktorá stála nemo na kopci na okraji jedinej prístupovej cesty do doliny a z bezpečnej diaľky ostražito pozorovala pohyb návštevníkov.

Môj pohľad na vec je rozhodne len zjednodušeným portrétom časti problému, ktorému sa takmer pol storočia venujú tí najskúsenejší diplomati a vyjednávači na svete. Na druhej strane ale práve jednoducho podané pohľady na komplexné záležitosti mi v minulosti pomohli vcítiť sa do situácie ľudí, ktorých som sa snažila spoznať a priblížiť si ich svet. Mne sa táto skúsenosť naskytla náhodne, keď som prijala pozvanie na beduínsku svadbu. O tom, čo sa na okolí Jeruzalema tiež deje, som sa dozvedela až z rozhovorov s prítomnými zahraničnými hosťami (na rozhovor s domácimi na túto tému príležitosť nebola). Tento deň mi utkvel v pamäti. V tom čase sa mi všetko zdalo tak trochu absurdné. Niekoľko týždňov nato, keď som sa vrátila domov, sa v slovenských novinách objavila krátka správa o policajnom zásahu a násilnom vysťahovaní beduínskych rodín z tábora, ktorý som navštivila. Pár protestov, pár správ, v ústach pocit trpkosti a krivdy. Tam to i skončilo.

Nedávno som bola na svadbe mladého Palestínčana v Melbourne, ktorý sa v Melbourne už narodil – modernej svadbe západneho štýlu, s prímesou arabskej hudby a tancov. Hovorila som s ním o filme, ktorý som nedávno videla, a tu som sa dozvedela, že jeho starý otec, ktorý bol násilne vysťahovaný z jednej z palestínskych dedín onehdy čerstvo okupovaných Izraelom (v roku 1948), nosil kľúč od svojho domu v Palestíne po celý život vo vrecku. S tým kľúčom v ruke i zomrel. Do svojho domu sa nikdy nevrátil.

Ak máte možnosť, pozrite si film americko-palestínskeho režiséra Eliu Suleimana, očitého svedka udalostí roku 1948. Snímka ‘Čas, ktorý i naďalej plynie’ (v angličtine ‘The Time that Remains’), natočená v roku 2009, ponúka osviežujúci pohľad na palestínsko-izraelskú otázku. Niečo iné ako správy z televíznych novín.

Tým z vás, ktorí rozumiete po anglicky, odporúčam recenziu

http://www.guardian.co.uk/film/2010/may/30/time-that-remains-film-review

alebo ukážku z YouTube s anglickými titulkami (nájdete aj verzie vo francúzštine a iných jazykoch):

http://www.youtube.com/watch?v=ZmUPHXAC3Lk&feature=related

Prijemný filmový zážitok praje

Renáta Maher


Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu