V 7. storočí sa na Arabskom polostrove objavilo náboženstvo, ktoré sa s úspechom rozšírilo do veľkej časti sveta. Možno nevyhovovalo všetkým ľuďom tej doby a mnohí naň krivo pozerajú aj dnes, ale zato poskytlo vyznávačom nové myšlienkové impulzy a motiváciu, a tak sa stalo hybnou silou umelcov, architektov, mysliteľov, vedcov a miliónov ďalších ľudí. Reč však nebude o náboženstve, aspoň nie priamo, ale práve o kultúrnych a vedeckých výdobytkoch menovanej oblasti, ktoré nejakým spôsobom zasiahli aj zvyšok sveta.
V "Arabsku" vznikli dôležité kultúrne centrá - v Damasku, Bagdade, Káhire, ale aj v Granade, Córdobe, Seville a ďalších andalúzskych mestách. V niekoľkých z nich fungovali inštitúcie, ktoré prekladali diela zo sanskrtu, perzštiny, sýrčiny a gréčtiny do arabčiny. Knižnice tak nahromadili značné kvantum poznatkov, ktoré potom arabskí vedci využívali pri vlastnej práci. Vďaka tejto činnosti sa tiež svetu zachovali niektoré antické diela, ktorých originály podľahli skaze.
Chcem teda pohovoriť nielen o schopnosti samostatne uvažovať a intuitívne poznávať, ale aj o schopnosti učiť sa od iných. V dobe, keď sa tak oslavuje a dokonca zákonom ochraňuje intelektuálne vlastníctvo, je táto druhá možno tak trochu v úzadí. Patrí však k najdôležitejším schopnostiam mysliacej bytosti a vďaka nej plody poznávania aj v dávnej minulosti pomerne rýchlo prekonávali obrovské vzdialenosti.
Je nemožné hovoriť o arabskej kultúre bez zmienky o niektorých ďalších kultúrach, predovšetkým perzskej. Keďže viacerí význační Iránci a Afgánci pôsobili aj v arabských krajinách, alebo písali po arabsky, spomeniem aj ich. Budem to robiť aj preto, lebo tieto národy vo vedomí mnohých Európanov s Arabmi splývajú a rád by som do šera, ktoré Blízkovýchodniarov i obyvateľov Strednej Ázie obklopuje, vniesol trochu viac svetla. Iste, mohol by som túto prácu prenechať im samotným, ale povedal som si, že kým sa ako-tak zmnožia hlasy samotných Orientálcov, aby sa predstavili svetu čo najucelenejším spôsobom, ako orientalista a človek, ktorý strávil v onom regióne päť rokov života, stratím slovko-dve.
Už asi tušíte, kde je styčný bod žirafy a lutny. Tak, tak - obe slová sa dostali do Európy z arabčiny. A pribudnú aj ďalšie... spravidla 22. dňa každého mesiaca.
Copyleft: Edo Jarúnek
Čo spája žirafu s lutnou
Nie, nejdem hovoriť o tom, že všetko so všetkým súvisí. Chcem sa len zmieniť o časti sveta, ktorá v istom období bezprostredne a významne ovplyvnila vývoj v Európe. Radšej vynechám hodnotenie, či ten dopad bol pozitívny alebo skôr negatívny, lebo to podľa môjho presvedčenia zmysel nemá. Prosto bol a jeho dôsledky sú citeľné dodnes. Tou časťou sveta je Blízky východ, Severná Afrika a niektoré priľahlé územia.






