Aj v Sudáne je teraz jar, ale aj tak sa už teploty preklápajú do letnej výšky až 40 stupňov. Podobne ako u nás máme na jar bratislavskú Flóru, tak aj v hlavnom meste Sudánu majú „chartúmsku Flóru“. Organizuje ju dvakrát ročne hortikultúrna spoločnosť v botanickej záhrade o rozlohe 6 hektárov a tento marec ju za sprievodu dychovky otvoril sudánsky viceprezident Alí Utmán Táhá. Na výstave sa zúčastňujú súkromníci a hrdia sa svojimi škôlkami, kvetinári zasa súťažia o najkrajšie kvety a poľnodružstvá o najkrajšie plody miestnej zeme. Nemohli sme vynechať ani ohrozený druh dracény ombet, nazývanej tiež dračí strom, ktorá sa vyskytuje iba zriedkavo v hornatejších polohách Sudánu, Egypta, Afrického rohu či za vodami Červeného mora - v Saudskej Arábii a Jemene. Samozrejme, aj na tomto podujatí sa našiel umelec (ako mnohí Sudánci nazývajú sami seba), ktorý si rád prikrášli realitu a zároveň príde so zlepšovacím návrhom. O žiadne maľby zátiší v tomto prípade nejde, ale...
Vitajte na chartúmskej Flóre!
Piatočné sviatočné ráno za zvukov dychovky
Hrdá majiteľka škôlky
Našli ste garafiu?
Spoznávate petúnie?
Sudánska vlajka
Dracéna ombet
Umelecké dielo v botanickej záhrade
Umyváreň v Bielom Níle Rikša v Níle
Dokonalá očista
Na jednej strane je evidentné, že strana a vláda Sudánu sa snažia podporiť výsadbu kvetinových záhonov minimálne v centre mesta, s čím prichádza pár osvietených jedincov, na strane druhej stojí drvivá väčšina obyvateľstva, ktorá vôbec nerieši kvalitu vody z hlavného životodarného zdroja Sudánu – rieky Níl. Teda aspoň z nášho pohľadu. Je úplne bežné, že takmer celý Sudán pije vodu priamo z niektorého ramena Nílu, v lepšom prípade z Modrého Nílu, ktorý je oproti Bielemu oveľa čistejší. Sudánci sa však nezamýšľajú nad tým, čo tá voda obsahuje, dokonca ani v prípade, keď kúsok od miestnej pobrežnej kaviarne najatí pomocníci či samotní majitelia áut umývajú vo veľrieke svoje tátoše, nešetriac pritom saponátmi. Biely Níl je obrovské more, ktoré dokáže pohltiť všetko a svojím spôsobom aj stráviť. Otázne je, v akej podobe vyvrhne svoj obsah v egyptskej delte do Stredozemného mora. Do tohto tradičného vnímania využívania zdrojov začali vstupovať aj samotní Sudánci, ktorí sú svojím srdcom za ozdravenie našej planéty. Jedným z nich je aj honorárny konzul Slovenska v Chartúme Dr. Nasraddín Šulgámí, ktorý vyštudoval aj u nás na Vysokej škole poľnohospodárskej a ktorý, okrem toho, že ho pozná celý Sudán, je známy aj svojimi odbornými a mediálnymi aktivitami a hovorí o potrebe chrániť si životné prostredie. A ja verím, že postupnou osvetou nahlodá vedomie tých vnímavejších, a dúfam, že niektorí z nich budú disponovať dostatočnými prostriedkami, aby ju posunuli do širších vrstiev sudánskej spoločnosti.
Emíre Khidayer
