Niežeby nebolo možné kopať aj cez ramadán. Avšak človek má v tomto období trochu čudný pocit, keď si, stojac na kraji sondy, dáva sýty dúšok chladnej vody, alebo srká z horúceho, orientálne sladkého čaju a zdola naň hľadia spýtavé pohľady v rôznych tóninách. Nehovoriac o tom, že tempo prác sa v tomto období nesie v rytme pianissimo.
Odskúšali sme si to už niekoľkokrát. Poľsko-slovenský egyptologický výskum na lokalite Tell el-Retábí vo Wádí Tumilát (35 km západne od Suezského kanála) má už za sebou tri sezóny a po tohoročnom ramadáne čaká štvrtá. Výskum vykonáva slovenská Nadácia Aigyptos a poľský Archeologický ústav Varšavskej univerzity s lokálnou podporou Poľského centra stredomorskej archeológie v Káhire a so súhlasom egyptskej Najvyššej pamiatkovej rady.
Prvá sezóna sa začala v apríli 2007 a okrem egyptológov sa na nej zúčastnili aj pracovníci Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Druhá sezóna sa intenzívne prekrývala s ramadánom (v auguste a) v septembri 2008. Trvala namáhavých šesť týždňov, pričom práce sa začínali už od 5 hodiny rannej, aby sa čo najviac využili hodiny pred poludňajším úpekom. Skutočne nechápem, ako si to naši egyptskí robotníci zariadili, že po osemhodinovej šichte bez hltu vody ešte dokázali dokráčať domov a čakať do západu slnka na iftár. Predpokladám, že na sahúr museli preventívne vypiť niekoľko litrov vody ...
Tretiu sezónu sme preto naplánovali už po ramadáne, v septembri a októbri 2009. To sa už robotníci vodou bohato zavlažovali. Voda má pre Tell el-Retábí vôbec zvláštny význam. Za faraónov tu bolo opevnenie, postavené pri vode. Wádí (údolie) Tumilát bolo v tejto dobe slepým ramenom Nílu, ktoré siahalo práve k Tel el-Retábí, nechýbajú však ani hypotézy, že kedysi ústilo až do Červeného mora. Neskôr ním prechádzal kanál, ktorý nechal vykopať na konci 7. storočia pred Kristom faraón 26. dynastie Neko II. V každom prípade opevnenie pod dnešným tellom predstavovalo významný strategický bod pre viac či menej mierumilovných návštevníkov z východu. Ťažko sa mu mohli vyhnúť aj pútnici opačným smerom, z Delty na Sinaj. Pod vplyvom nálezov kamenných blokov, ktoré tu pred viac ako 100 rokmi objavil doyen britskej egyptológie, Flinders Petrie, a na ktorých boli vytesané reliéfy faraóna Ramessa II s bohom Atumom, vznikla hypotéza, že Tell el-Retábí je vlastne Per-Atum (chrám/dom boha Atuma), čiže podľa starozákonného Exodu Pitom, popri ktorom prešiel Mojžiš na úteku z Egypta.
Voda neprestala mať pre lokalitu význam ani v modernej súčasnosti. V druhej sezóne nám hrozilo, že na lokalitu pridajú hlbokú ryhu pre vysokoprietokové vodovodné potrubie. Jedno také síce už lokalitu v strede pretína zo severu na juh, v púštnych podmienkach však vody nie je nikdy dosť. Zdá sa však, že sa nám, inšalla, podarilo presvedčiť zodpovedných, že voda môže tiecť rovnako dobre aj obchvatom, takže budeme napäto čakať, s akým prekvapením sa za niekoľko dní stretneme. Minulý rok to bolo pre zmenu rozširovanie asfaltovej cesty, ktorá prerezala opevnenie po vnútornej strane západného obranného múru. Práce na výstavbe cesty skončili až po našej sezóne, ktorá tak získala charakter záchranného výskumu.
Snáď vás budeme môcť po slovenskej (13.9. – 3.10.2010) a poľskej (1.- 31.10.2010) časti výskumu informovať len v samých superlatívoch. Držte nám palce...
Jozef Hudec
