reklama

Jarné sviatky alebo Veľká noc po čínsky

Čína, krajina s obrovskou silou tradícií, úspešne vzdoruje westernizácii a svoje sviatky si, na rozdiel od nás, udržiava a rozvíja. V tomto blogu by som chcel nadviazať na príspevok kolegu Ivana Rumánka a našincovi stručne priblížiť Sviatky jari alebo tradičný čínsky Nový rok. V Číne a jej kultúrnom okruhu je to najdôležitejší rodinný sviatok, ktorý sa spája s množstvom zvykov a tradícií. Zaujímavé je, že v sebe kombinuje prvky našich Vianoc a Veľkej noci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Začnem teda porovnaním s našimi sviatkami. Termín príchodu nového roku sa v Číne ráta podľa lunisolárneho kalendára (v ktorom dĺžka mesiacov zodpovedá dĺžke mesačného cyklu, zatiaľ čo dĺžka roka sa riadi rokom tropickým) a pripadá na druhý spln po zimnom slnovrate, čo je podľa západného, gregoriánskeho kalendára niekedy medzi 21.januárom a 20.februárom. Aby to však nebolo také jednoduché, na základe dlhodobých pozorovaní prírody Číňania ustanovili ešte 24 solárnych cyklov, z ktorých prvý, Príchod jari (Li-čchun), začína okolo 4.februára - to je práve dátum, kedy nastupuje vo východnej Ázii jar. Máme tu teda súbežne dva dôležité dátumy, tradičný sviatok Nového roka (Sviatky jari) a červený dátum roľníckeho kalendára (Príchod jari), ktoré sa tohto roku náhodou stretli v jeden deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako je to s jarou u nás? Astronomická začína 20.-21.marca, čo však len zriedkakedy zodpovedá reálnemu stavu počasia. (Čínske solárne cykly naopak skutočnosť odrážajú až obdivuhodne presne.) Naši slovanskí predkovia oslavovali tradične príchod nového roka začiatkom marca, pričom názvy Veľká noc a Veľký deň označovali posledný deň starého, resp. prvý deň nového roka. Tradície, ktoré sa spájali so svätením jari, neskôr v ľudových zvyklostiach splynuli s kresťanskými oslavami vzkriesenia Ježiša z Nazaretu a ktoré dnes označujeme spoločným názvom Veľká noc. Jej termín, ako je známe, pripadá na prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti, čiže niekedy medzi 22.marcom a 25.aprílom. Toľko porovnanie astronomicko-meteorologických súradníc jari u nás a v Číne. Ak ste vydržali čítať až sem, gratulujem! Teraz sa budeme venovať kultúrnemu porovnaniu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spojitosť čínskeho nového roka s našou Veľkou nocou nie je len v oslave príchodu jari. Našinca v Číne určite prekvapí, že v mnohých obchodoch predávajú vajíčka a vŕbové prútiky. Vajíčka sú aj tu symbolom plodnosti, aj keď sa nezdobia, ale, čo je pre Čínu príznačné, priamo sa konzumujú. (K tradičným novoročným jedlám sa dostaneme za chvíľu.) Vŕbové prútiky plnia ale celkom odlišnú funkciu ako u nás – tu sa vešajú nad vchodové dvere a majú za úlohu odháňať zlých duchov. Kúpačov v Číne človek, samozrejme, nestretne a ani o vynášaní Moreny niekde na čínskom vidieku som nepočul.

V čínskom svete som prežil niekoľko Jarných sviatkov a môžem zodpovedne prehlásiť, že najživšie sú v Číne a v komunitách zámorských Číňanov; v Hong Kongu či na Tchajwane novoročná atmosféra ani zďaleka nie je taká výrazná, keďže tam majú dôležité miesto západné sviatky, Vianoce a Nový rok. Podobne ako naše Vianoce, aj Sviatky jari sú predovšetkým rodinnou záležitosťou, keď sa Číňania, rozlezení po celom svete, schádzajú na pár dní v rodičovskom dome. Novoročná večera ani zďaleka nemá taký slávnostný charakter ako naša štedrovečerná, ale u tých Číňanov, ktorí nedajú pred varením doma prednosť návšteve luxusných reštaurácií, sa spája s obetovaním jedla predkom a pálením vonných tyčiniek a hlavne je natiahnutá na niekoľko dní. Jarné sviatky totiž trvajú v podstate dva týždne, až do sviatku jüan-siao alebo Lampiónového sviatku, po ktorom sa zimné prázdniny končia a žiaci sa vracajú do škôl. Počas týchto dvoch týždňov sú hlavne na vidieku dvere domu stále otvorené, takže príbuzní a rodinní priatelia sa veselo navštevujú, debatujú, ale hlavne jedia a pijú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo východočínskej provincii Če-ťiang, kde som nový rok vítal najčastejšie, je toto na fyzickú kondíciu azda najnáročnejšie obdobie v roku – jedlo, pitie a neustále návštevy človeka veru dôkladne preveria. V každej rodine sa ustavične varí, a to to najlepšie, čo si môže rodina dovoliť. V „mojej“ rodine sa preto na môj veľký údiv vôbec nepodávala ryža a nepil sa čaj, na ktoré som bol zvyknutý. Každý deň sme však mali trikrát rôzne morské pochúťky, ktoré sme zapíjali vínom či domácou pálenkou. Prvý deň mi tie kraby, krevety, ustrice a ryby, ktorým dodnes neviem meno, pripadali ako zaujímavá zmena, na druhý deň však už menej a na tretí deň sa mi o ulitách, pancieroch a kostiach, ktoré bránia prístupu k chutnému mäsku, začalo aj snívať. No a keďže sa pri jedle každú chvíľu pripíjalo niekomu na zdravie a odo mňa ako cudzinca sa čakalo, že opätujem každý prípitok, celé Sviatky jari mi prišli ako príbeh z románu Sen v červenom pavilóne. Jedno čínske príslovie hovorí: „Ak zimný večer príde hosť, čaj platí za víno.“ Ja som však mal z osláv nového roka v Číne dojem celkom opačný. Zásada č.1 pri takýchto obedoch či večeriach je byť v strehu a každé blahoželanie bezodkladne opätovať, najlepšie vo vzletnom, básnickom jazyku. S priaznivým ohlasom sa však stále stretávajú aj budovateľské prípitky typu „Na priateľstvo ľudu našich dvoch krajín!“, ktoré nás na hodine čínskej konverzácie v 1.ročníku učila pani Li.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek všetkej radosti, ktorú so sebou Jarné sviatky prinášajú, majú však tieto aj svoju odvrátenú tvár. Reč je o najväčšej migrácii obyvateľstva na Zemi, ktorý nastáva v Číne pred Novým rokom a krátko po ňom. Kto niekedy cestoval v tom čase po Číne, dá mi asi za pravdu, že ide o obdobie hrôzy. Čínska dopravná infraštruktúra jednoducho nezvláda prepraviť tých asi 2.4 miliardy cestujúcich (keďže každý cestuje dvakrát – najprv domov a potom späť do mesta). Najmä železničné stanice a vlaky v tomto čase ponúkajú priam apokalyptické výjavy, naozaj nič pre slabšie povahy. Čínsky námezdný robotník, ktorý si včas nekúpi lístok, môže vtedy v chodbičke vlaku či pod sedadlami (v lepšom prípade) či na WC (v tom horšom) niekedy domov cestovať aj 2-3 dni. Za radostný pocit byť doma s rodinou to však určite stojí.

Pohovorme si teraz o tom, z čoho vlastne oslavy nového roka pozostávajú. Najprv to hlavné – jedlá. Bez nich sa žiaden seriózny sviatok nezaobíde, a už vonkoncom nie v Číne. Okrem nasýtenia hladných krkov majú aj symbolickú funkciu, keďže ich názov alebo tvar majú do rodiny prilákať šťastie a bohatstvo. Na severe Číny celá rodina pripravuje pirohy ťiao-c´ (hovor. ťiaocky), ktoré tvarom pripomínajú tradičné čínske platidlo tael, kým na juhu sa z lepkavej ryžovej múky pripravuje novoročný puding či koláč nien-kao, čo znie rovnako ako „čoraz bohatší rok“. Mnohé hotely a reštaurácie sa v tomto čase vyzdobujú stromčekmi, ktoré sú prebohato ovešané mandarínkami (dosl. zlatými pomarančmi), ďalším to symbolom šťastia a bohatstva. Na stole samozrejme nesmie chýbať ryba, pretože v čínštine ryba znie rovnako ako „nadbytok“ či „dostatok“. Medzi ďalšie typické jedlá patria jarné rolky (symbol bohatstva), pekinská kačica (symbol vernosti), spomínané čajové vajcia (symbol plodnosti), rezance dlhovekosti či na kúsky pokrájaná biela sliepka (symbol celistvosti a prosperity). Celkom na záver, na sviatok lampiónov, sa potom tradične varia sladké knedličky z lepkavej ryžovej múky. Popritom má každá oblasť tejto obrovskej krajiny svoje vlastné novoročné špeciality.No a ako som už spomínal, veľa, ale naozaj veľa sa u nich pije

Nakoniec ešte pár slov o zvyklostiach. Po výzdobe príbytkov v predvečer Nového roku – napr. vchody sa obliepajú dvojveršiami na ozdobnom červenom papieri a na okná sa lepia rafinované vystrihovačky z červeného papiera, keďže červená je farbou šťastia – a po veľkom upratovaní nasleduje spoločná večera, po ktorej sa mnohí vyberú do taoistických a buddhistických chrámov zapáliť vonné tyčinky, či už Buddhovi alebo napr. Cchaj Šenovi, bôžikovi bohatstva a prosperity. Väčšina ľudí ale zostáva doma pozerať „silvestrovský“ televízny program na centrálnom kanáli. Kde je to povolené, sa potom o polnoci rozpúta hotové peklo, čiže prehliadka najnovších výdobytkov pyrotechnického priemyslu v krajine, ktorá ohňostroje vymyslela. Ich hluk má za úlohu odstrašiť legendárnu príšeru Nien, ktorá vraj kedysi dávno chodila po krajine a žrala ľudí. Myslím, že každý rok sa Číňanom darí tento plán plniť na 120 percent. Ďalšou milou povinnosťou je obdarúvať deti svoje, ako aj príbuzných, červenými obálkami s peniazmi – Číňania sú veľmi prakticky založení a v tomto čase si len málokedy dávajú darčeky. No a tak, ako leví (pozor: nie dračí!) tanec býva pastvou pre oči na 1.deň nového roku, vyvesovanie červených oválnych lampiónov je znamením, že sa Sviatky jari končia a je čas ísť znova do školy či späť do práce.

O tradíciách spojených s novým rokom, ako aj o príhodách z ciest po Číne by sa dalo rozprávať ešte dlho, ale nechajme si niečo aj nabudúce, dobre? Takže: 恭禧發財 (Všetko najlepšie v novom roku - a nech zbohatnete!), čítame kung-si fa-cchaj (v mandarínčine) alebo kung-hej fat-čoj (po kantonsky).

Radovan Škultéty

Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu