Rozmanitosť štyroch tradičných tibetských regiónov (západný Tibet – Ngari, centrálny Tibet nazývaný po tibetsky Ü-cang, severovýchodný Tibet – Amdo a východný Tibet – Kham) odrážajú okrem iného miestne dialekty tibetčiny, ktoré sú často navzájom nezrozumiteľné a najmä výslovnosť khamskej tibetčiny je nočnou morou pre každého, kto sa pokúša zvládnuť tento jazyk a učí sa z učebníc spisovného jazyka, teda dialektu Lhasy a okolia. Odľahlé regióny na periférii Tibetskej náhornej plošiny sa odlišujú aj typickými súčasťami tradičného odevu, ktoré znalcovi jasne signalizujú, z ktorej časti Tibetu daná osoba pochádza. Napríklad pre mužov z Khamu sú typické červené šatky, ktoré si zapletajú do dlhých vlasov. A aj dlhé nože za pásom, tie sú odkazom na ich „zbojnícku mladosť“, ktorou sú medzi Tibeťanmi povestní.
Priľahlosť Khamu a Amda k čínskym provinciám okrem iného vyústila do pomerne silných čínskych kultúrnych vplyvov v týchto regiónoch, rovnako ako migrácii Číňanov a čínskych muslimov, Chuejov, od 18. storočia, ktorí tam žijú dodnes a venujú sa Tibetu. Západný Tibet zase bol poznačený kultúrnymi vplyvmi Kašmíru a severnej Indie. Kailaš, najvýznamnejšia posvätná hora Tibeťanov, ktorá sa v západnom Tibete nachádza, je zároveň posvätnou horou indických hinduistov a džinistov, ako aj stúpencov bönu, tibetského predbuddhistického náboženstva, čo dokumentuje význam tejto lokality pre rozličné náboženstvá a ich prelínanie v tejto odľahlej časti Tibetu. Doputovať ku Kailašu a prejsť po pútnickom okruhu okolo neho je snom každého Tibeťana. Podľa náboženských predstáv Tibeťanov na hore Kailaš sídli mocné tantrické božstvo Čakramsamvara a na pútnickom okruhu sú viaceré miesta spájané s pôsobením indického tantrika Padmasambhavu, ktorý v 8. storočí navštívil Tibet a rozšíril buddhizmus, ako aj s Milaräpom, tibetským jogínom z prelomu 11. a 12. storočia. Kailaš, po tibetsky Gang rinpočhe, je magnetom, priťahujúcim veriacich laikov i mníchov z celej Tibetskej náhornej plošiny.
Vo východnom Khame sa takisto nachádza viacero posvätných hôr, ale žiadna z nich nemôže svojím náboženským významom Kailašu konkurovať. Kham je regiónom, v ktorom sa nachádzajú viaceré významné náboženské centrá (napríklad Ngawa, Kardze, Serta, Derge), ktoré v tibetských dejinách zohrávali významnú úlohu a dodnes sú centrami tradičnej tibetskej vzdelanosti. A mnohé z kláštorov sú aj centrami protičínskeho odporu, ako ukázali aj marcové udalosti v kláštore Kirti v Ngawe, kde sa na protest proti čínskej vláde upálil mních a kláštor bol niekoľko týždňov obkľúčený čínskym vojskom a políciou. Úzke a strmé údolia Khamu vytvárajú jedinečnú prírodnú scenériu, ktorú inde v Tibete nemožno nájsť. Vďaka periférnej polohe Khamu sa tu zachovali kláštory všetkých významných tibetských buddhistických škôl (Gelug, Sakja, Ňingma, Kagjü, Džonang) a aj kláštory bönu. Náboženská pestrosť v priebehu 19. storočia v Khame vyústila do hnutia rime: vzdelaní lamovia sa usilovali prekonať doktrinárske rozdiely medzi jednotlivými školami a ponúknuť „ekumenickú“ verziu tibetského buddhizmu.
Tých z vás, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o západnom a východnom kúte Tibetu, si dovoľujem pozvať na premietanie, ktoré sa uskutoční dňa 8. júna o 18,00 v bratislavskom kultúrnom centre Dunaj na Nedbalovej ulici. Vít Fila nás bude sprevádzať po pútnickom okruhu okolo Kailašu, ktorý prešiel na jar minulého roku a ja sa zhostím úlohy sprievodcu po Khame. Kham som navštívil minulý rok v júni a na tomto blogu som už publikoval pár svojich postrehov z tejto cesty.
Martin Slobodník
