Muslimovia poznajú klasický sobáš a neklasické sobáše. Ten prvý druh uznávajú všetky islámske autority. Zvyšné sa z náboženského hľadiska neuznávajú, ba priam zaznávajú, ale podľa islámskeho práva sú povolené a každopádne sa praktizujú.
Klasický sobáš sa môže odohrať iba vtedy, ak sú splnené isté predpoklady – základnými sú prítomnosť poručníka nevesty, teda mužskej osoby, ktorá za ňu zodpovedá, napr. otca, brata či strýka, ďalej prítomnosť dvoch mužských svedkov, existencia vena pre nevestu a verejné oznámenie o svadbe.
Medzi menej známe druhy sobášov patria sobáš urfí, cestovný sobáš a sobáš rozkoše. Všetky tieto sobáše majú spoločné črty. K najvýraznejším patrí, že k aktu dochádza iba medzi sobášiacimi sa v prítomnosti dvoch mužských svedkov. Sobáš zvyčajne nie je nikde registrovaný a nekoná sa žiadna svadobná hostina. To je práve dôvod, prečo sa považuje za neplnohodnotný.
Sobáš urfí sa v posledných rokoch veľmi často praktizuje v Egypte. Ide o uzatváranie manželstva medzi študentmi, ktorí nemajú na veno či zariadenie bytu, potrebné na oficiálne spolužitie, alebo takých, ktorí si chcú sexuálne užívať a pritom nepáchať hriech. Sexuálny styk mimo manželského zväzku totiž dovolený nie je. Tiež sa využíva medzi miestnymi obyvateľmi a dovolenkárkami, ktoré spravidla ani netušia, do čoho sa hrnú. Tento sobáš sa v arabských krajinách často prezýva ako legalizovaná prostitúcia.
Cestovný sobáš prichádza – napodiv – do úvahy na cestách. Všade tam, kde sa dnes už lieta či chodí autom či loďou. V minulosti sa využíval na to, aby dožičil mužovi sexuálne vybitie počas ďalekých ciest v karavánach, ale dnes sa mnohí muži, najmä z Arabského zálivu, chytajú tejto možnosti a využívajú tento spôsob, ako sa legálne (splniac všetky náboženské pravidlá) dostať k najväčšiemu pôžitku v najväčšej zbožnosti. Stačia im na to tiež dvaja svedkovi, ktorých oslovia kdekoľvek, trebárs aj na ulici, alebo ktorých nájdu priamo v lietadle či na letisku. Rozvod môže byť veľmi krátky a s dvoma svedkami. Všetko prebieha v ústnej forme a je to vybavené. Žiadna zodpovednosť, žiadne záväzky.
V prípade sobáša rozkoše sa dvaja naklonení na tejto forme dohodnú. Často sa predpokladá, že muž za akceptovanie tohto vydaja s cieľom poskytnutia sexuálnych služieb žene zaplatí. Skrátený náboženský rituál prebieha v prítomnosti dvoch mužských svedkov a nikto iný o ňom nevie. Z okruhu informovaných akosi prirodzene vypadáva prípadná „klasická“ manželka dotyčného muža.
Ako som už spomenula, muž môže byť v jednom momente zosobášený maximálne so štyrmi ženami. Podľa náboženských zdrojov je však muž povinný zabezpečiť všetky svoje ženy po každej stránke rovnako. Nezriedka sa pripomína, že týmto sa vlastne mnohoženstvo neodporúča, vzhľadom na nemožnosť takej rovnosti. Akokoľvek, keby chcel muž ďalšiu ženu, musí sa s jednou rozviesť. Nezáleží na tom, aký druh sobáša ich spája. Aj keď v poslednej dobe výrazne ubudlo polygamných zväzkov vzniknutých klasickou formou, zdá sa, akoby sa rozmáhali netradičné formy manželstiev. Podstatné je, aby bol zachovaný nábožensko-právny rámec mužsko-ženských vzťahov. Ak je ten dodržaný, v spoločnej ceste s predstaviteľom druhého pohlavia už nič nestojí, aj keby mala trvať iba hodinu.
Emíre Khidayer
