reklama

Názvy Barmy

Náš orientalistický blog z Bangkoku sa, žiaľ, omeškal. Zrejme to zapríčinila neblahá situácia v Thajsku – len dúfam, že Miloš Hubina a jeho rodina sú v poriadku. Toto kráľovstvo, ktoré bolo v Juhovýchodnej Ázii už tradičným tigrom, sa zmieta v ťažkej dobe a tentokrát nie je naporúdzi ani klasické riešenie podobných sporov v tejto krajine – tým, že by si kráľ Phúmiphón Adunjadét predvolal predstaviteľov znesvárených strán, tak ako už veľakrát predtým, a vyzval ich k zmiereniu... Kráľ je však od konca minulého roka v nemocnici vo vážnom stave a na súčasnú situáciu nevydal nijakú reakciu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Situácia v Thajsku je pre nás na Slovensku možno trošku odťažitá, ale tu v Londýne, odkiaľ píšem, sa týka nemála ľudí, keďže Thajčanov aj ľudí z okolitých krajín tu žije veľa. Bianca, priateľka z mjanmársko-indickej národnosti Čjin, ktorá tu v Londýne študuje, výstižne poznamenala, že v súčasnosti je najpokojnejšou krajinou Juhovýchodnej Ázie asi Kambodža. Výrok, ktorý zaskočí, pretože Kambodža bola pred vyše 30 rokmi javiskom najbeštiálnejších krutostí, aké dokáže človek človeku vôbec pripraviť... S úľavou teda počúvam, že aspoň nová generácia tam má teraz ako-tak pokojný život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve dnes som sa rozprával s ďalšou priateľkou Theraphí z Mjanmárska o jej krajine. Teraz v máji každoročne oslavuje mjanmárska Národná liga za demokraciu svoje víťazstvo, ktoré pred dvoma dekádami v jediných slobodných voľbách vyhrali, ale napriek tomu ich vojenská junta nepustila k vláde. Príklad toho, že demokracia naozaj nie všade funguje... Ich predstaviteľka, pani Aung Schan Sú Ťí je odvtedy v domácom väzení a len občas sa podarí niektorému reportérovi získať s ňou rozhovor v jej dome v bývalom hlavnom meste Jangoun (Rangún). Navyše je Mjanmársko krajina, o ktorej sa tvrdí, že sa permanentne zmieta v občianskej vojne medzi centrálnou vládou a pohraničnými národnosťami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď bola Barma súčasťou britskej Indie, snažila sa o vlastnú identitu v rámci britskej koloniálnej sféry pod názvom Bamápjí, tj. Krajina (národa) Bamá. Napokon, z názvu tohto národa – Bamá - pochádzajú aj západné podoby názvu krajiny ako anglické Burma, nemecké Birma či naše Barma.

Keď sa však podarilo osamostatniť nie len od Indie, ale aj spod britského koloniálneho poriadku, v krajine dochádzalo k etnickým konfliktom, pretože veľké národnosti, žijúce v okrajových oblastiach, sa cítili utláčané centrálnym etnikom Bamá, ktorého reč, barmčina (či „bamá-ština“) sa stala oficiálnym jazykom štátu.

O poriadok sa pokúsilo nové vojensko-socialistické zriadenie roku 1962, ktoré pre krajinu zaviedlo nový názov, Mjanmá-pjí, doslova „Krajina Rýchlych a silných“. Chcelo tak naoko potlačiť „bamásky“ ráz štátu a jednotlivé etniká pomaličky získali autonómiu. Napriek tomu však bamáština (barmčina) ostala štátnym jazykom, no nateraz sa už mala nazývať „mjanmárčinou“, tj. jazykom celého štátu Mjanmárčanov, nie len jazykom jeho centrálneho národa Bamá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od 1990ych rokov vojenské vedenie krajiny vyzvalo vonkajší svet, aby používal tento nový názov štátu a vzdal sa starších názvov založených na etnonyme Bamá. Vtedy som, ešte ako pracovník Ústavu orientalistiky SAV, navrhol podobu „Mjanmársko“: toto vkladné „r“ som využil z podoby, ktorá sa používa v angličtine – Myanmar – kde sa „r“ vyskytuje vlastne len na vyjadrenie dĺžky predchádzajúceho „a“ (ako je to v anglickej angličtine – ktorá v týchto oblastiach bývala jazykom kolonizátorov).

Theraphí mi povedala, že napriek týmto vládnym opatreniam sa barmčina naďalej medzi ľuďmi nazýva bamáštinou, aj keď oficiálne je to „mjanmárčina“ (dvojkoľajnosť, ktorú sme aj my u nás v dobách socializmu tak dôverne poznali!). Pochopil som, že názov Mjanmársko naozaj súvisí so štátnou propagandou posledných desaťročí a snaží sa zaviesť zjednocujúci prvok, s ktorým by sa mohli stotožniť aj iné etniká okrem centrálnych Barmčanov, na akési zalepenie očí v totalitnom režime jednej z najchudobnejších krajín sveta...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane, je pochopiteľné, že ani Británia sa nechce vzdať názvu „Burma“. Tento názov je predsa zosobnením starých zväzkov, ktoré medzi týmito krajinami v minulosti boli, a je v ňom aj kus koloniálnej nostalgie - veď Rudyard Kipling z Barmy napísal jeho slávnu „Cestu do Mándaleja“ a aj mnohí Mjanmári nespomínajú na koloniálne časy v zlom.

Faktom však ostáva, že tá istá krajina má dva názvy, čo je značne mätúce. Preto som tento krátky exkurz využil na to, aby som problematiku aspoň trošku ozrejmil priaznivcom nášho blogu a sympatizantom vzdialených, menej známych kultúr.

Ivan R. V. Rumánek, SOAS, Londýn

Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu