Bídar (o ňom pozri tu), hlavné mesto sultanátu Bahmanovcov (o nich tu), ktoré leží v severnom cípe moderného indického štátu Karnátaka, bol v stredoveku vychýreným strediskom obchodu a moci. Afanasij Nikitin, ruský cestovateľ a obchodník, ho navštívil začiatkom 15. storočia a vo svojich zápiskoch vraví: „Do sultánovho paláca vedie sedmoro brán a v každej z nich sedí sto strážcov a sto pohanských pisárov. Jedni zapisujú toho, kto príde, druhí toho, kto odíde. Palác je veľmi krásny. Všetko v ňom je vyrezávané a pozlátené, dokonca aj najmenší kameň....“
Mladý pár si pochutnával na banánoch a obaja sa kochali pohľadom na zvlnený priestor Dakšinskej náhornej plošiny (o nej pozri tu). Bolo práve po monzúnoch, krajina sfarbená do zelena, čas, keď mal princ s otcom opäť odísť na vojnovú výpravu. Vtom si mladý následník trónu všimol, že šupky od banánov, ktoré spolu s princeznou ľahostajne vyhadzovali z okna, zbiera starý žobrák a vyjedá z nich posledné zvyšky sladkého ovocia. Ako je to možné, že sa vôbec dostal až sem, pod okná paláca? A vôbec, čo si to dovoľuje, pozorovať kráľovský pár a čakať na to, či mu hodia nejakú tú šupku! Rozhnevaný princ okamžite zavolal stráže a rozkázal žobráka odviesť preč spod jeho okien a ako príučku za neprístojné správanie mu dať poriadny výprask. Tak sa aj stalo. Akonáhle však vojaci uštedrili žobrákovi pár slušných rán, ten, namiesto toho, aby prosil o odpustenie, začal sa od srdca smiať. Zvláštne správanie princa prekvapilo, pretože kto už sa smeje, keď dostane bitku? Prikázal teda strážam, aby ho prestali biť. Vzápätí však žobrák začal plakať. To už princa zarazilo nadobro a rozhodol sa, že sa žobráka musí na príčinu jeho zvláštneho správania spýtať sám.
Žobrák, prečo sa smeješ, keď ťa bijú, a prečo plačeš, keď ťa biť prestanú?
Starý muž odpovedal: Akože prečo? Snažil som sa pochutnať si aspoň na zvyškoch ovocia a vďaka tomu som dostal bitku. Kto to kedy videl, aby niekoho bili za to, že líže šupky z banána? Preto sa smejem. Keď sa však pozriem na teba, je mi do plaču. Za ostatky ovocia som dostal pekných pár rán. Aký však bude trest pre teba, čo si zjedol niekoľko celých banánov?
Princ razom vytriezvel a rozhodol sa zanechať svetský život, ktorý ho dosiaľ viedol k radovánkam a pocitu moci, ale nepomáhal mu pochopiť jeho náhly smútok, ktorý sa ho zmocnil po stretnutí so žobrákom. Začal preto putovať a hľadať niekoho, kto by ho vyviedol z premenlivosti šťastia a smútku.
A ako to už v indických príbehoch býva, samozrejme, že ho našiel. Bol ním Sahadžánanda zo starobylého Kaljání (viac o tomto meste tu). Z princa sa neskôr stal svätec Mrtjundžaj – ten, ktorý zvíťazil nad smrťou, alebo, podľa iných, Šáh Muktódží Bahmaní – Oslobodený kráľ-Bahmanovec. Mahipati, autor, vďaka ktorému sa tento príbeh stal známym najmä medzi maráthsky hovoriacim obyvateľstvom Indie (o ňom pozri tu), ho nazval kráľ Šánta Bráhmaní – večne pokojný kráľ s charakterom bráhmana (v prenesenom význame s čistým charakterom). Či už je Mahipatiho príbeh pravdivý alebo nie (motív šupky a ovocia nájdeme aj v iných príbehoch), či už sa príslušník rodu Bahmanovcov naozaj stal svätcom a ľudová tradícia zmiešala pomenovania Bahman (dávny iránsky panovník) a bráhman (príslušník najvyššej hinduistickej kasty), alebo či ide len o idealizáciu lokálneho svätca neistého pôvodu, to už sa dnes s úplnou presnosťou dozvedieť nedá. Jeho hrobka však leží neďaleko Kaljání a uctievajú ju predovšetkým miestni hinduisti. Svedčí o zaujímavých spoločenských vzťahoch v stredovekej Indii, keď sultánski synovia z času na čas hľadali poznanie u miestnych guruov alebo naopak, synovia rádžov navštevovali islámskych mystikov - súfijov, a keď hľadanie duchovného poznania častokrát prekročilo hranice náboženstiev, ak tieto skutočne niekedy pre hľadačov poznania existovali. O tom však niekedy inokedy.
Dušan Deák
Príbeh je voľne prerozprávaný podľa maráthskeho diela z druhej polovice osemnásteho storočia Bhaktavidžaja od Mahipatiho.
Zaujímavé čítanie je aj Lesný, Vincenc, prel. (1951): Putování ruského kupce Afanasije Nikitina přes tři moře. Praha: Slovanské nakladatelství.