Všeobecný vzorec thajského politického diania od r. 1932, keď sa krajina stala konštitučnou monarchiou, politológovia popisujú takto: (obvinenie vlády z korupcie a neefektívnosti) uzurpovanie moci, nová ústava, parlamentné voľby, kríza, (obvinenie) uzurpovanie moci, .... Toto viedlo k osemnástim ústavám, osemnástim vojenským prevratom a vyústilo až do udalostí dnešného dňa. Z čoho sa to všetko varí?
Dôležitou zložkou je pretlak centier politickej moci.
Thajsko, ako jediná krajina Juhovýchodnej Ázie, nebolo nikdy formálne kolonizované a tento prvok národnej hrdosti má za následok aj to, že tradičné centrá reálnej politickej moci ani ich vnímanie neboli narušené. Na rozdiel od okolitých krajín koloniálna vláda nikdy nespochybnila zvrchovanosť monarchu. Kráľ sa teší bezprecedentnej popularite a náboženskej úcte (čo neplatí v rovnakej miere o ostatných členoch kráľovskej rodiny) a bezpochyby, všetky kontroverzie bokom, je symbolom, kde sa koncentruje povedomie národnej identity a občianskej lojality Thajčanov.
Armáda, ako ochranca monarchie, náboženstva a štátu, je tradične prestížnou inštitúciou. Do r. 1973 mala armádna elita takmer suverénne postavenie v politickej štruktúre krajiny. Monarchia bola síce armádou vnímaná ako politický rival, ale keďže sa jej nikdy nepodarilo anulovať vnímanie kráľa ako prirodzenej politickej autority, využívala charizmu monarchie na sledovanie svojich vlastných záujmov a legitimizovanie vojenského režimu. Karty sa obrátili počas študentskej revolúcie v októbri 1973, keď kráľ otvorene vystúpil z tieňa vojenskej elity, priklonil sa na stranu prodemokratických síl a začal budovať svoju prestíž nezávisle na armáde. Štátne inštitúcie pomáhali utvárať formu „demokracie s kráľom ako hlavou štátu“ a povedomie monarchie ako kvázi-politickej inštitúcie potrebnej na ochranu demokracie.
Popularita armády mala svoje vrcholy aj pády, dnes je ale jednoznačne napoly nezávislým, na frakcie rozdeleným hráčom v politickom boji o moc, aj keď jej lojalita monarchii a národu je permanentne deklarovaná.
Politické strany sú ideologicky nevyhranené (monarchia a demokracia sú univerzálnou rétorickou témou) a parlament funguje skôr na dohodách medzi mnohými fluktuujúcimi frakciami naprieč straníckym spektrom. Kupovanie hlasov je tradičnou časťou parlamentných volieb, rovnako ako kupovanie poslancov a celých strán (ako to bolo napríklad v prípade Thaksinovej strany Thai rak Thai) v rámci parlamentu. Toto je dôsledok živého vplyvu tradičného systému patrón – klient na thajskú psyché. Patrón (zamestnávateľ, nadriadený, spoločensky vyššie postavený, politický reprezentant ...) udeľuje klientom benefity podľa pravidiel, ktoré sú len vágne definované. Imperatív lojality klienta je rovnako neostrý. Polícia – podľa výskumu Čulalongkorn University najskorumpovanejšia a najmenej dôveryhodná inštitúcia v krajine – sa správa podľa stredovekého systému sakdina, kde príjem toho, kto v mene panovníka vyberal dane, vykonával kontrolu a udeľoval povolenia a privilégiá, pochádzal od klientov, nie od štátu. Slovo „demokracia“ sa v stretoch politických síl využíva ako univerzálny štít na obhajobu vlastnej politiky. Vojenský režim pod vedením poľného maršála Sarita Thanarata zaviedol v 50tych rokoch termín „demokracia thajského štýlu“. Pre tento typ demokracie, ktorá nemá byť len implantátom zvonka, ale má vyhovovať thajským podmienkam, platí: 1. ústava nesmie byť len duplikátom západných ústav a voľby nie sú nevyhnutné, 2. demokracia musí prispievať k politickej stabilite, 3. musí byť sprevádzaná liberálnym ekonomickým systémom, minimálne riadeným štátom, 4. musí podporovať monarchiu, 5. musí podporovať národný rozvoj. Protithaksinovská Ľudová aliancia za demokraciu (PAD, tzv. Žlté košele, ktoré v nov. 2008 obsadili a na týždeň uzavreli dve bangkokské letiská ) navrhovala zredukovanie volenej časti dolnej komory parlamentu na 30%, pričom zvyšok mal byť doplnený „penzionovanými úradníkmi a dôležitými ľuďmi“, lebo nevzdelané, ľahko korumpovateľné masy najmä vidieckeho obyvateľstva nedokážu zodpovedne rozhodovať o chode štátu. Okrem toho armáda má neustále dohliadať nad politickým dianím a Ministerstvo obrany má byť vyňaté spod politickej kontroly.
Expremiér Thaksin Čhinavat (podporovaný „Červenými tričkami“) zas kládol mandát más ako protiváhu svojmu flagrantnému zneužívaniu demokratických inštitúcií a budovaniu vlastnej kleptokratickej administratívy s klasickou štruktúrou patrón – klient.
Toto všetko, spolu s ekonomickým boomom a pádom, spoločensky aktívnymi a krízami postihovanými náboženskými inštitúciami, strednou a vyššou strednou vrstvou nespokojnou so svojim politickým postavením, problémom chudoby najmä v severovýchodnej časti Thajska a troch južných „moslimských“ provinciách, kvasí pod pokrievkou thajskej kultúry uhladeného spoločenského kontaktu vyhýbajúcemu sa priamej konfrontácii až do chvíle, keď hrniec prekypí.
Miloš Hubina, Mahidol University, Bangkok
