Pristavme sa najprv pri význame slova „burka”.
„Burka” je muslimský ženský odev zložený z troch častí: (1) „džilbábu” - voľného, po zem siahujúceho hávu zahaľujúceho celé telo, (2) „hidžábu” - šatky/pokrývky hlavy a (3) „nikábu” - závoja, ktorý zahaľuje celú tvár, pričom oči zostávajú zakryté hustou mriežkou. Nikáb je zvrchu našitý k šatke a voľne z nej visí tak, aby sa dal zdvihnúť, ak by chcela žena odhaliť svoju tvár.
„Nikáb” sa často použiva i na označenie variantu tohto odevu bez mriežky, kde je závoj prichytený k šatke tak, že krížom prekryje tvár a ponecháva oči odhalené.
Pri debatách o burke sa hovorí o zákaze burky i nikábu. Ohnivé debaty sa rozprúdili vo všetkých európských krajinách s vyšším podielom muslimskej populácie - vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, Nemecku. Dôvody na jej zákaz sa uvádzaju dvojaké: bezpečnostné a kultúrne.
Po teroristických útokoch islámskych fundametalistov v poslednom desaťročí a pri zvýšenom záujme o bezpečnosť sa ženy odeté týmto štýlom považujú za ohrozenie na obidvoch frontoch: bezpečnostnom i kultúrnom. Navodzujú pocit nepohodlia a vzbudzujú strach z neznáma. Pod odevom (bezbrannej) ženy sa môže skrývať útočník. A ženy takto odeté sú taktiež hrozbou pre kultúrnu identitu - francúzsku, belgickú, (a keby žili u nás, i slovenskú), kedže sú symbolom odmietnutia hodnôt krajín, v ktorých žijú.
Jednou z týchto hodnôt je i rovnoprávnosť žien a mužov v západných demokratických krajinách. Žena zahalená od hlavy po päty, s okliesneným výhľadom na svet, sa stala nielen symbolom islámu a strachu z neho, ale i symbolom utláčania a neslobody. Veď nemuslimský západ je presvedčený o tom, že tieto ženy sú k takémuto odievaniu donucované. So skúsenosťami s touto otázkou a názormi samotných muslimiek sa už zaoberala vo svojej knihe ‘Arabský svet, iná planéta’ Emíre Khidayer, a našli by sa mnohé príklady zo sveta na to, či to tak je alebo nie. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by tento predpoklad vyvrátila alebo potvrdila. A názory, ktore počuť od muslimiek, sa tiež rôznia. Sabríja Džawhar, saudskoarabská novinárka a blogistka, ktorá nedávno počas svojho pobytu vo Veľkej Británii v rozhovore pre televíznu stanicu SBS vystúpila s odhalenou tvárou a ubezpečovala moderátora o tom, že ženy k zahaľovaniu nikto nenúti, prišla o dôveryhodnosť v momente, keď pripustila, že po návrate domov, do Saudskej Arábie, by s odhalenou tvarou na verejnosti vystúpiť nemohla. (Celý rozhovor v angličtine nájdete tu.)
V muslimských krajinách, resp. medzi muslimami kdekoľvek na svete, sa názory na náboženské opodstatnenie burky či nikábu rôznia, ale vo všeobecnosti prevláda zhoda, že islám si takéto zahaľovanie nevyžaduje a že ide len o tradície pochádzajúce z Arabského polostrova.
Odhliadnuc od toho, aký by bol výsledok učených debát odborníkov na islám, mňa na tejto debate zaujíma niečo iné: Možno neslobodu potláčať inou neslobodou? A možno do „cudzinky” implantovať „slobodu” tým, že z nej strhneme pancier „neslobody”? Ak žene vo Francúzsku zakážeme nastúpiť do autobusu, lebo je odetá do burky, oslobodíme ju tak od utlačánia, či ozajstného alebo existujúceho v predstavách okolitého sveta, alebo ju tým ešte viac zatlačíme do ústrania, pod totálnu kontrolu jej utláčateľov? Vyriešime hádam situáciu v Saudskej Arábii tým, že aplikáciou tohto zákona na turistky prinútime saudskoarabských mužov, aby nechali svoje manželky doma, lebo na nákupy do Paríža odeté podľa saudského bontónu už nemôžu?
Ak sme za zákaz, jediným problémom bude už len sa vysporiadať s pokryteckým uplatňovaním nároku na slobodu prejavu. Aký je rozdiel medzi tými, ktorí žene zakážu vychádzať na ulicu nezahalenej, a tými, čo jej zakážu vychádzať zahalenej?
Už sa hádam niečo vyriešilo len tým, že sa to zakázalo? Možno áno, na chvíľu. Až sa daný jav zase raz uvoľní z pút, ktoré sme mu nasadili, v akej forme sa potom prejaví? V histórii sa nájde nejeden príklad nepriaznivých dôsledkov prohibície.
Pri štúdiu arabčiny a za roky interakcie s arabským svetom som nadobudla dojem, že západná spoločnosť je priam posadnutá ideou oslobodenia muslimskej ženy a jej pretvorenia na obraz ženy západnej. Ak ste jedným z prívržencov tejto idey, myslíte si, že v tejto debate naozaj ide o tie zahalené ženy, ktoré chcú francúzski politici zrovnoprávniť? Nejde skôr už o to, že sa stali prostriedkom politickej manipulácie? Že tak náboženskí konzervatívci ako aj západní zákonodarcovia sú zodpovední za to, že z hidžábu, nikábu či burky vytvorili nesmierne účinnú politickú zbraň? (Pozn.: „hidžáb” je najrozšírenjšou formou pokrývky hlavy - vlasy sú zahalené a tvar zostáva úplne odhalená). Alebo, ako sa v jednom rozhovore v máji vyjadril iránsko-americký spisovateľ a akademik Rezá Aslán, že sa stali prostriedkom zastrašovania skrz manipuláciu s obrazmi "burka = Afganistan = teroristi = ohrozenie (bezpečnosti a vlastnej identity)" alebo "stane sa z Francúzska Afganistan"?
Pod vpyvom diania v Európe sa rozpráva o burke a jej zákaze i v USA a Austrálii, ale v týchto krajinách nenadobudli debaty rovnakú intenzitu. Možno preto, že ide o krajiny ťažiace z prisťahovalectva, alebo že ich zákony dávajú väščí priestor princípu multilkulturálnosti, slobode prejavu a tolerancii inakosti, respektíve sú len viac skúsení vo vyjednávaní kompromisov udržiavajúcich nevyhnutnú rovnováhu, ktorá ich sceľuje a umožňuje im nažívať v (relatívnom) pokoji. Napokon si to vyžaduje každodenná realita a otázky vlastnej (národnej) identity sa v nich tiež ponímaju ináč ako európskych krajinách. Otázky bezpečnosti sú v nich rovnako aktuálne, ale paralelný legislatívny dopad asi táto debata mať nebude. Z USA možno v tomto kontexte pripomenúť výrok spoluautora americkej ústavy Benjamina Franklina: „Tí, čo sú ochotní vzdať sa slobody v mene bezpečnosti, si nezaslúžia ani bezpečie ani slobodu.”
Prečo som si zvolila prave túto tému, keď nás Slovákov (aspoň tých, čo žijú na Slovensku) sa netýka? Hádam preto, lebo ju považujem za vynikajúcu príležitosť pocvičiť si a vycibriť našu kultúrnu senzitívnosť a tolerantnosť, ktorá sa nám všetkým určite zíde.
Prijemný deň praje
Renáta Maher
