Stano Orolin
Sex za mestom (fotografia)
Viem, že táto fotografia sa nezaobíde bez kritiky, hlavne kvôli neostrosti i vysokému digitálnemu šumu, ale risknem to.
Kdesi som čítal, že internet je najlepšie miesto, kde sa dá stopercentne klamať. Tak neverte mojim slovám ani fotografiám. Snímka portrétu: Fero Demský Zoznam autorových rubrík: Fotografia, Z môjho herbára, Záhrada, Súkromné, Šport, Nezaradené

Viem, že táto fotografia sa nezaobíde bez kritiky, hlavne kvôli neostrosti i vysokému digitálnemu šumu, ale risknem to.

Naša príroda je veľmi bohatá na liečivé rastliny. Mnohí ľudia pri prechádzke prírodou síce obdivujú rozmanitú flóru, ale ani netušia, aké môžu byť užitočné na prvý pohľad bezvýznamné rastlinky. Väčšina z nás uprednostňuje bylinné čaje zo supermarketov, ktorých cena je rôzna. Je to ale iný zážitok či pôžitok prejsť sa po zelenej lúke, brehu rieky alebo lesnou cestičkou. Čerstvý vzduch, vôňa flóry, vtáčí spev si doma nemôžeme pustiť ani z počítača, ani z telky...

Jarná flóra ma neustále provokuje. Aj keď mám teraz dosť roboty pri maľovaní bytu a lakovaní okien, siahol som dnes opäť po mojom zatiaľ (ne) obľúbenom digitálu. Stále skúšam, čo dokáže to „15 – centimetrové“ makro. Dnešné fotky sú trochu v tmavšom štýle. Dúfam, že to neuberie na radosti milovníkom prírody a kvetov našich záhrad.

Dnes som zo záručného servisu (po 20 dňoch) prevzal nový digitálny fotoaparát, trochu s inými parametrami, ako bol pôvodný. Makro má až od 15 cm, čo ma dosť dojalo, pretože s väčšími detailami kvetov a hmyzu sa musím dočasne rozlúčiť.

V jednu tohtoročnú jarnú sobotu sme likvidovali starú drevárku. Bola postavená asi pred 50 rokmi z bukového alebo dubového dreva… Asi o týždeň sa na mieste, kde sme predtým rezali zvyšky kôlne, objavil veľký čierny chrobák s dlhými fúzami. Vynímal sa na svetlom drevenom pozadí… O chvíľu bol môj kompaktný digitál v pohotovosti. Chrobáčisko sa kľudne vyhrievalo na slniečku, nejavilo žiadne príznaky k úteku. Keď nefotografujete chrobáky tak často, máte k nim rešpekt, ale po čase sa „skamarátite“a spoznáte ich správanie sa. A tak tento kúsok poslušne preliezol na pripravenú paličku, aby som mohol fotiť v iných podmienkach.

Dnes je Deň zeme, možno k tomu niekto napíše príspevok. Ja k tomuto sviatku prinášam tri fotografie východu slnka na Zemplínskej šírave (okres Michalovce). Väčšina fotografov na blogu zverejnila západ, ja prinášam opak – východ. Pri fotografovaní „východu“ je takmer ten istý zážitok, ako pri zapadajúcom slnku. Každá sekunda je drahá, slniečko veľmi rýchlo stúpa a to už mení intenzitu a kvalitu svetla... Veď to poznáte. Chcem ešte dodať: Nech pre každého vychádza slnko čo najdlhšie, a aby bolo doplnkovým zdrojom jeho šťastia a zdravia...

Pri práci v záhradke alebo pri potulkách prírodou natrafíte na slimáka záhradného (Helix pomatia). Plné ulity (živé slimáky) sa v prírode objavujú v jari, keď sa prebúdzajú zo zimného spánku. Ja osobne ich považujem za škodcov, pretože mi obžierajú kvety i zeleninu v záhrade. Mám na dedine známu, ktorá ich chová vo svojej mini farme. V ten správny čas k nej prídu Taliani a spravia „obchod“. Či jej to vynáša, neviem, nepriznala sa... Mäso slimáka záhradného je obľúbenou pochúťkou najmä v južnej Európe. Boli časy, keď ich u nás vykupovali (myslím, že v Jednote).

V týchto dňoch na prechádze v lese môžte nájsť Prvosienku jarnú (Primula veris L.). Rastie najmä vo svetlejších listnatých lesoch. Vyskytuje sa takmer v celej Európe a jej príbuzné druhy rastú aj pri Kaukaze a vo východnej Ázii. Táto rastlina je vytrvalá, dorastá až do výšky 20 cm. Druh je dosť variabilný v tvare listov a veľkosti kalicha. Plodom je vajcovitá tobolka. Prvosenka jarná je dobre známa aj ako liečivá rastlina. Zbierajú sa kvety s kalichom. Tie obsahujú najmä saponín, ale aj trocha silice, glykozidy, karotén i primulaverín. Čaj z tejto byliny má odhlieňovací účinok, preto môže pomôcť pri liečbe dýchacích ciest. Teraz, pri premenlivom jarnom počasí občasná šálka prvosienkového čaju príde vhod. V každom prípade neuškodí.

Dnes som vstal okolo desiatej, po raňajkách a káve som absolvoval pravidelnú obhliadku záhrady. Námetov pre foto bolo dosť, lebo všetka flóra sa nezadržateľne rozvíja. Problém bol však v tom, že môj kompakt je v servise. Poobede k nám náhodou zašiel sused s novým Olympusom. Hneď som to „zneužil“ a odfotil ako si zatiaľ nažívajú v symbióze pažitka záhradná a pivonka lekárska (tá väčšia). Zelená pažitka o niekoľko týždňov nebude mať šancu, lebo ju zatieni jeden meter vysoká a rozkošaténá pivonka. Až rozkvitne, prinesiem ďalšie zábery.

Pri práci v záhradke som natrafil na malú, nenápadnú burinu. Ako vysvitlo, ide o Hviezdicu prostrednú (Stellaria media), ktorá zvykne rásť nielen v záhradách, ale aj v sadoch, parkoch i na okrajoch ciest. Má drobné biele kvety a kvitne od marca až do októbra. Je to tiež liečivá bylina, ktorá obsahuje veľa rôznych látok, ako napríklad organické kyseliny, minerálne soli, vitamín C a E.

V listnatých a zmiešaných lesoch, tiež na vlhkých pasienkoch rastie Veternica hájna (Syn: Anemonoides nemorosa L.). Ide o vytrvalú bylinu, ktorá dorastá asi do výšky 15 cm. Kvitne na jar, skôr, než sa rozzelenajú koruny stromov. Je to jedovatá rastlina. V minulosti sa v liečiteľstve používala najmä ako prísada do kúpeľa. Snímka zhotovená 11. apríla 2005 v regióne Michaloviec na východnom Slovensku. Tu je veternica pohľadom môjho objektívu.

Možno aj tento makro záber dokumentuje, že pavúky sú odporné živočíchy. Tak ako aj iný hmyz fotografovaný zblízka, aj tento križiak obyčajný nepôsobí prívetivo. Zapózoval mi, pozrel sa s čistým svedomím do môjho objektívu, ale o chvíľu už zmizol z dosahu. Inak pavúky sú naozaj pozoruhodné živočíchy.

Ponúkam tri makro zábery, ktoré som zhotovil dnes podvečer.

V mojej záhradke nechýba ani vždy zelený malý krík Vresovec bylinný, ktorý zvykne kvitnúť od marca do júna. Kvetenstvo je v podobe hrozna a tvorí ho shluk ružovkastých kvetov. Táto rastlina je najviac rozšírená v Alpách, od južnej oblasti strednej Európy až po stredné Nemecko a východné Rakúsko. Najčastejšie rastie v presvetlených lesoch.

Zväčša, keď chceme fotografovať prírodu, musíme vyraziť do terénu, často ďaleko od mesta, kde sa nachádza najbližší les. Predvčerom som bol milo prekvapený, keď som v záhradke pod jabloňou objavil kvet. Nik ho tam nesadil. Mám za to, že je to lesný kvietok, no identifikovať sa mi ho nepodarilo ani po nahliadnutí do atlasu liečivých rastlín, ktorý mám po ruke. Budem rád, ak mu niekto príde na meno.

Poznáte to, všetko, čo je mladé, je krásne. Malé mačiatka, šteniatka, ale aj práve rozvíjajúca sa príroda. Rozvíjajúce sa listy neznámeho stromu ma dnes zaujali natoľko, aby som siahol po fotoaparáte... Použité makro.

Teplé počasie, dostatok vlahy a živín – to je najlepšie, čo môže byť pre bujný rast flóry v našich záhradkách. Pri upratovaní dvora som si takmer ani nevšimol, že rozkvitli alebo sa rozzeleneli ďalšie kvety, či skalničky.

Život sa prebúdza aj vo vode. Ako dokumentuje fotografia, niektorým živočíchom však osud neprial... Snímka zhotovená pri brehu Zemplínskej šíravy včera pár minút pred západom slnka.

Priznám sa, ešte pred niekoľkými dňami som o blogovaní, blogeroch a serveru s týmto zaujímavým projektom na slovenskom internete nič nevedel. Len náhodne som sa dostal k denníku SME, lebo doteraz sa toto periodikum nachádzalo na našom rodinnom stole iba občas.