Kdesi som čítal, že internet je najlepšie miesto, kde sa dá stopercentne klamať. Tak neverte mojim slovám ani fotografiám. Snímka portrétu: Fero Demský Zoznam autorových rubrík: Fotografia, Z môjho herbára, Záhrada, Súkromné, Šport, Nezaradené
Niektoré kvety ešte len začínajú kvitnúť, iné už sa už „lúčia“ a s odchodom strácajú aj na kráse. Mne sa však páčia aj také a preto som si ich zvečnil. Pridal som ešte dva zábery zo „sneženia“ v júni, v čom som sa dal inšpirovať kolegom blogerom Jozefom Javurkom.
Do dnešného príspevku som zaradil menšiu sériu kvetiniek s bielymi kvetmi. Sú si takmer podobné, ale nie sú to tie isté. Možno ich poznáte a pomôžete mi ich identifikovať, aby som sa o nich mohol viac dozvedieť a zaradiť ich smelo do môjho fotoherbára.
V našich záhradkách pestujeme kadečo, len aby sme mali nejaké čerstvé vitamíny. Svojho času som na pár štvorcových metroch vysadil jahody. Myslím, že sú to Senga sengana. Na tom istom mieste rastú už dve desiatky rokov a stále rodia. Viem, po 3 – štyroch rokoch by bolo treba túto rastlinu premiestniť na iné stanovisko. Ja som tak neurobil. Jahody sa aj tak preplazia na iné miesto, zvyčajne tam, kde ich nechcem. Hoci im venujem len základnú starostlivosť – v jari vyhrabanie starého porastu, prihnojenie cereritom a v prípade potreby zálievka – kvitnú a rodia až doteraz.
Naše slovenské lúky, pastviny, svahy i priekopy čoraz väčšmi rozkvitajú. Tí, ktorí chodia v týchto dňoch do prírody, môžu to len potvrdiť. Niekto si kvetinky všimne iba letmo, iný si ich pár nazbiera za účelom prípravy voňavých, chutných a zdravých bylinkových čajov, ďalší si ich vyfotia... V mojom prípade nejde iba o fotografovanie. Snažím sa každú nájdenú bylinu identifikovať a dozvedieť sa o nej čo najviac.
Z môjho fotoherbára dnes ponúkam ďalšie rastliny, ktoré hojne rastú na lúkach. Pri prechádze v prírode si môžme všimnúť ďatelinu lúčnu (Trifolium pratense L.), ktorú tiež pestujú poľnohospodári ako krmovinu. Pre liečivé účely sa zbierajú červené kvetné hlávky. Trhajú sa hneď po rozkvitnutí bez podporných lístkov. Rýchlo ich treba usušiť, aby nestratili pôvabnú farbu. Ďatelinové hlávky obsahujú farbivá, triesloviny, silicu a živicu. Oddávna bola používaná ako prísada do aromatických kúpeľov na kožnú dezinfekciu a čajov proti hnačkám, pri liečbe bronchitídy a cukrovky.
V týchto dňoch sa rapídne ochladilo. Aj tu na východe Slovenska. Nič príjemné, musím obmedziť prácu v záhradke a do prírody v takom počasí ma to neláka. Namiesto toho som si uvaril bazovo-harmančekový čaj z čerstvo nasušených bylín. Na zohriatie som vytiahol pár obrázkov z uplynulého víkendu. Sú to pohľady na kus zemplínskej prírody, ktorá neustále žije a odoláva každému počasiu.
Pozor, prichádza ( kvitne) kráľovná kvetín – ruža. Tento prívlastok jej zaslúžene patrí pre nádheru a jemnosť farieb, nehu, neopakovateľnosť a nevtieravosť vône. Má tiež bohatstvo prekrásnych tvarov. Aj preto som sa na svojom dvore, i pred domom na verejnom priestranstve rozhodol posadiť pár druhov ruží. Veľa z nich som si vypestoval sám, vegetatívne z odstrihnutých kytičiek od rôznych susedov... Pravda, s ružami je dosť roboty pri ošetrovaní, ale od júna do jesene sa tešíme z pohľadu na krásu, ktorá síce pominie, ale zanechá hlboké stopy a dojmy. Ruža nás robí ľudskejšími. Kytičkou radi obdarúvame najbližších s vedomím, že to, čo nevieme vypovedať slovami, povie za nás čarovná ruža. Urobil som dnes pár záberov ruží, ktoré práve kvitnú pri mojom príbytku. Verím, že potešia aj mojich čitateľov.
Pred niekoľkými rokmi som si od priateľa do mojej záhrady zadovážil jednu rastlinu – mak. Tvrdil, že sa nerozmnožuje semenami, ale iba delením. Tak mi z tohto pekného kvetu oddelil časť koreňov. Priateľ povedal, že nevie presný druhový názov a keďže aj on ho má od známych zo štátov, pomenoval ho mak americký. V záhrade mám iba jeden exemplár. Včera ešte s púčikom, dnes ráno ma milo prekvapil. Rozkvitol. Akože ináč, hneď som spravil pár záberov do svojho fotoherbára a aj pre vás. V tejto súvislosti som zistil, že táto okrasa záhradiek sa volá Papaver orientale. Ak by som sa mýlil, môže ma kolega Peter Bigoš poopraviť.
Nadväzujem na môj predošlý príspevok, kde z kosatca bol na fotografii len okvetný lístok. Dnes rozkvitlo v mojej záhrade zopár kosatcov so žltými a hnedastými kvetmi. Žlté (neviem presne aký druh to je) sa mi viac páčili, tak som vyfotil takéto duo. Z hnedých som opäť použil iba jeden okvetný lístok a vyskúšal tri rôzne pozadia. Ktoré lepšie „sekne“ ? Môžete sa vyjadriť.
Priznám sa, že dnes som sa nevedel rozhodnúť, akú kolekciu fotografií kvetov uverejním. Zvyknem dávať „seriály“ – skupinu kvetov alebo bylín, ktoré zväčša nejako spolu súvisia. Niektoré kvety sa mi ešte nepodarí nafotiť podľa mojich predstáv a na druhý deň v záhrade rozkvitne ďalší druh. Práve som sa prichytil, že nestíham... Dnes prinášam takpovediac zmes, no verím, že vás tieto kvety tiež potešia. Veď možno ich aj vy máte vo svojej záhradke. Ak ju počas víkendu navštívite, nezabudnite ich poliať...
Pivonky patria k našim obľúbeným kvetom. Vidno ich takmer vo všetkých záhradách. I v zelených pásoch pred obytnými domami. Ich pôvod je z južnej Európy. Sú to trváce rastliny s mohutnými kvetmi. Treba si uvedomiť, že všetky druhy a odrody pivoniek sú jedovaté. Na lekárske účely sa môžu pestovať iba odrody pivonky lekárskej. Rastliny s ružovými alebo bielymi kvetmi sú neprípustné. Na mojich snímkach je práve tá nevhodná odroda, ale svojou krásou mi skrášľuje záhradu na viacerých miestach. Práve rozkvitajú. Hoci som mal robotu s výsadbou priesad paradajok, nevydržal som, rýchlo som si umyl ruky a odbehol pre foťák. Tu je pár fotografií:
Keď som si minule vyfotografoval túto rastlinu, domnieval som sa, že ju nájdem v atlase liečivých bylín. Márne. Nebola tam. Z iných zdrojov nakoniec vysvitlo, že Mliečnik chvojkový je v podstate jedovatá rastlina. Zahrňuje cca 250 druhov. Liečivé účinky majú len niektoré africké druhy mliečnikov. Veľa druhov je rozšírených najmä v subtropických a tropických oblastiach. Pokiaľ ide o náš slovenský mliečnik, je to vytrvalá, až 60 cm vysoká rastlina, ktorá kvitne od apríla do júna. Rastie takmer všade a veľmi dobre znáša sucho. Jeho latinský názov je Euphorbia cyparissias.
Ak ste sa v týchto dňoch túlali prírodou, mohli ste objaviť už kvitnúcu bazu čiernu (Sambucus nigra L.). Je to ker, ktorého konáre sú vyplnené bielou dreňou. Drobné žltkastobiele kvietky sú voňavé. Pár som si ich natrhal a v miestnosti, kde ich suším, to doteraz pekne rozvoniava. Baza kvitne až do júna. Pre liečivé účely sa zbiera kvet, menej plod a zriedka list. Kvet obsahuje glykozid sambunigrín, triesloviny, živicu, kyseliny a iné látky. Droga má význačný potopudný a močopudný účinok. Baza patrí k naším najlepším liečivým rastlinám.
S cieľom vyfotografovať margaréty biele (Leucanthemum vulgare) do svojho foto herbára som sa vybral opäť do prírody. Po niekoľkých kilometroch jazdy bicyklom som ich našiel hneď pri cestičke, ktorá viedla popri rieke. Aj v literatúre sa uvádza, že táto 20 až 80 cm vysoká rastlina sa vyskytuje na vlhkých a stredne vlhkých pastvinách, pri okrajoch ciest i vo svetlých lesoch. Z jej kvitnutia sa môžeme tešiť až do októbra. Jeden z mojich priateľov je poľnohospodár a tvrdil, že je to „menej nebezpečná burina“ a že vraj znižuje tvorbu mlieka. Zrejme mal na mysli naše dojnice...
V tomto čase kvitne už takmer všetko. Tí, ktorí majú radi prírodu a občas sa vyberú na prechádzku do lesa, k vode alebo i na obyčajnú zelenú lúku, môžu si všimnúť veľa kvitnúcich poľných rastlín. Bylinkári dobre vedia, že každá z nich sa dá použiť aj v ľudovom liečiteľstve. Viete, v čom spočívajú liečivé účinky harmančeku pravého, skorocelu kopijovitého a jahody obyčajnej?
V predošlých dňoch dažde spôsobili abnormálny prísun vody aj do vodnej nádrže Zemplínska šírava. Tzv. „výpust“ neďaleko obce Zalužice denne uvoľňuje tisíce kubíkov vody do rieky Laborec. Hladina tohto vodného toku je tiež ešte dosť vysoká. Z. šírava bola vybudovaná a dokončená v roku 1967 práve na účely zachytávania prívalových vôd.
Aj na východnom Slovensku je krajina spestrená žlto kvitnúcou repkou olejkou, ktorá je v posledných rokoch významnou poľnohospodárskou plodinou. Ak si kúpite rastlinný repkový olej, tak vedzte, že je to z tejto technickej plodiny, ktorú vidíte na mojich snímkach. V michalovskom regióne prevažujú nížiny, tak aj tieto snímky nepôsobia až tak malebne. Chcem len nadviazať na predchádzajúci príspevok kolegov Rusinského a Javureka
V týchto dňoch v našich záhradách začína kvitnúť plamienok záhradný. Mám ich niekoľko druhov, ale medzi prvými rozkvitli biele. Celý názov tohto popínavého kvetu je Plamienok záhradný (Clematis hybrida) z čeľade Ranunculaceae. Tento kvet je rozšírený po celom svete, najmä v subtropickom a tropickom pásme. Má okolo 380 druhov. Pestujem v záhrade aj modré, ktoré kvitnú v júni.
V záhrade mi z roka na rok kvitne podľa mňa krásny kvet. Pravdepodobne ide o divú rastlinu, ale nevytrhávam ju. Až neskôr odkvitnuté byle zlikvidujem. O rok však zo semien vyrastú ďalšie. Ak niekto vie, aký je to druh, budem rád. Snímky sú zhotovené dnes podvečer. Hádam ich technická kvalita bude v norme.
Dnes na východe Slovenska opäť prší. Počasie pod psa, ale slizniakom a slimákom to vôbec neprekáža. Naopak, vtedy sa cítia ako v raji. Pred niekoľkými rokmi som mal v záhrade hotovú pohromu. Vždy podvečer som v zelenine našiel 100 – 150 slizniakov. Volám ich bezdomovci , ale vôbec ich neľutujem, lebo narobili nedozierne škody. Zožrali čo sa dalo.
