Stojí to pribúdanie podozrení, klesanie dôveryhodnosti, ponižovanie stále väčšieho počtu absolventov univerzít a vysokých škôl za to? A vlastne - za čo?
Po včera zverejnenom rozhovore s Andrejom Dankom sa problém rozšíril z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) aj na ďalšiu univerzitu - Univerzitu Komenského v Bratilave (UK). Zatiahol do podozrení z protiprávneho konania ďalšiu školu - či vedomo alebo nevedomo je v tomto okamihu jedno. Lebo keby bola pravda - citujem z rozhovoru AD: Tému na prácu mi zadali v Bratislave v roku 1999. Časť mojich pedagógov prešla do Banskej Bystrice a ja som ju išiel obhajovať tam. Tému, rozsah, štruktúru, odporúčané materiály som však dostal v Bratislave. V Bystrici som neštudoval, len som ju tam obhajoval. Je na to dostatočný počet svedkov, pedagógov, dokumentov - potom by konala UMB úplne protiprávne (zákon ani vtedy ani dnes neumožňuje obhajovať rigoróznu prácu na inej škole ako tej, ktorá ju vypísala, zadala a viedla) a PraF UK by sa stala nepriamym "spolupáchateľom", resp. tí pedagógovia, ktorí konali tak, ako to popisuje Andrej Danko. Ak tým chcel naznačiť, že to bol, poťažmo stále je, bežný modus operandi na našich univerzitách a vysokých školách, potom zatiahol do svojho prípadu v podstate všetky univerzity a vysoké školy na Slovensku, žiadna si nemôže byť istá svojou reputáciou.
O to viac je otázkou číslo jedna teraz - ide o výnimočný prípad alebo ide o natoľko rozšírený jav, že by si odteraz každý absolvent mal radšej žiadať od svojej školy kópie celej dokumentácie ku každému ukončenému stupňu vzdelania, ku každému titulu?
Odpovedi na túto otázku najviac pomôže otvorené a verejné informovanie, že celý proces rigorózneho konania prebehol lege artis, je podľa zákona zdokumentovaný a tieto dokumenty verejne ukázať. UMB je verejná vysoká škola, financovaná z verejných zdrojov, podľa vyskoškolského zákona aj podľa všetkých súvisiacich predpisov sú konania na takejto škole verejné a práce vrátane oponentských posudkov sú aj podľa autorského zákona a licenčných predpisov a licenčných zmlúv verejnými zdrojmi dostupnými minimálne v prezenčnej forme na pôde danej školy resp. jej knižnice.
Opakovane som sa snažil od vedenia UMB získať tie informácie, ktoré nemajú (podľa môjho názoru, nie som právnik, ale overoval som si u viacerých, napokon, aj ministerstvo kultúry svojim zverejneným stanoviskom podporilo názor, že ide o verejne prístupné informácie) byť prečo utajené. Ani verejné stanovisko UMB (zverejnené ako stanovisko vedenia UMB na ich webovej stránke), ani v osobnej mailovej komunikácii mi žiadnu informáciu neposkytli.
Preto sa pýtam takto verejne:
kto boli oponenti rigoróznej práce Andreja Danka, ktorú obhajoval 21. júna 2000 na katedre trestného práva na UMB v Banskej Bystrici
žiadam UMB o verejné prezentovanie oponentských posudkov, ktoré títo oponenti vypracovali, nie obsah (hodnotenie), ale samotný dokument, z ktorého bude jasné, že daný posudok vznikol v čase pred obhajobou a oponent ho aj podpísal
žiadam UMB o zverejnenie Zmlúv o dielo s poverenými oponentami, z ktorých bude zreteľné, že posudok sa týkal rigoróznej práce Andreja Danka a bude zjavné, kedy zmluvy boli podpísané s oponentami (samozrejme nežiadam zverejniť podrobnosti zmlúv podliehajúce obchodnému tajomstvu)
žiadam UMB o zverejnenie mien členov rigoróznej komisie, ktorá vykonala 21. júna 2000 rigoróznu skúšku a obhajobu
žiadam o zverejnenie zápisu z rigoróznej skúšky, z ktorého bude zjavné, kedy ho členovia podpísali; nežiadam o zverejnenie výsledku skúšky
žiadam o zverejnenie žiadosti o vykonanie rigorózneho konania, ktorú Andrej Danko podal na UMB v decembri 1999, aby bolo zjavné, kedy ju podal, komu ju adresoval a kto ju zo strany UMB schválil
žiadam o zverejnenie rozhodnutia UMB resp, príslušnej fakulty (katedry), v ktorom povoľuje robiť a obhajovať prácu s témou správneho práva na katedre trestného práva, z ktorého bude zjavné, kedy a kto o tom rozhodol.
Uvedomujem si, že tieto žiadosti presahujú rámec bežného informovania verejnosti zo strany školy v takýchto veciach, ale zahmlievanie a utajovanie základných informácii vedie k prehlbovaniu nedôvery verejnosti, že za utajovaním sú naozaj iba dôvody, ktoré uvádza vo svojich stanoviskách a rozhovoroch Andrej Danko, resp. dôvody, ktoré zaznievajú zo strany univerzít a ich predstaviteľov. Tento prípad je o to citlivejší, že sa dotýka práva a právnikov, od ktorých verejnosť podvedomo i vedomo očakáva, že sami pôjdu príkladom v dodržiavaní zákonov a predpisov. Dôvera je natoľko naštrbená, že už nestačí použiť namiesto odpovede a informácie moderné zaklínacie slovko GDPR.
Zaslúžime si "veriť vlastnými očami".
PS. 4.11.2018 doplnený link na nový článok.
