Čakali sme na výsledky počítačovej tomografie. Ani zvýšený počet bielych krviniek neveštil nič dobré. Nakoniec sa nepotvrdil nádor ani cievna príhoda. V krku mu vyskočila platnička a zatlačila na cievy. Ak to tak možno povedať, dopadlo to pre neho dobre.
Tých niekoľko dní, čo ležal doma, som pracoval v kancelárii sám. Celkom sám. Ten pocit samoty bol smutne odlišný od jeho dovoleniek, alebo zriedkavých PN-iek. Vtedy som nikdy neuvažoval o tom, že sa možno nevráti. Nepripravený som spadol do situácie, ktorá prišla nepozvaná, len z vlastnej moci a rozmaru. To, čo som v tragickej samote zažíval, bola vstupná brána prázdnoty.
Vtedy som pochopil, že sa desím prázdna, ktoré vo mne zanechajú moji milí.
A je mi ľúto mojich milých, v ktorých prázdno zanechám.
