Orosené pivo si pri tom otáčam nápisom k sebe a dvíham k smädným ústam. Na stole zostal mokrý kruh. O niečo prázdnejší pohár kladiem čo najpresnejšie na vlhkú stopu dna. Nikto netuší, že sa hrám, že v každom dúšku je výzva presného zásahu a drobná radosť z úspechu. Ruka sa mi ešte netrasie.
Hral by som sa celý večer, keby známosti neprichádzali rovnako neočakávane ako zákruty na neznámej ceste. Neodolal som otvorenosti, ktorou ma zavalil cudzinec z rodného kraja.
Starý priateľ mena, ktoré poznám, je umelec. Učiteľ výtvarnej výchovy a maliar. Hľadá krásnu tvár: na plátno i pre život. Nejaké obrazy už namaľoval, tvár s menom pre život mu uniká. V mobilnom telefóne si ako v amulete uchováva podobizeň nádhernej tváre. Na plátno ju získal, do života s ním sa jej nechcelo.
Hľadá ďalej dúfajúc, že sa raz magicky spoja - tvár z plátna s jeho životom.
A zahľadený do čarovnej krásy vzdialenej tváre si nevšimol, že na opačnom konci stola si žena nežne hrabla do vlasov.
