Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú: vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov), schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy), schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na miestach ich prirodzeného výskytu, dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, bez zvláštnych nárokov klíčiacich semien na prostredie), účinné mechanizmy rozširovania, absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).
ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV
Vedecké meno | Slovenské meno | Rozmnožovanie | Označenie skupiny |
Ambrosia artemisiifolia | ambrózia palinolistá | generatívne | B |
Fallopia sp. (syn. Reynoutria) | pohánkovec (krídlatka) | vegetatívne | A |
Helianthus tuberosus | slnečnica hľuznatá | generatívne vegetatívne | C |
Heracleum mantegazzianum | boľševník obrovský | generatívne | B |
Impatiens glandulifera | netýkavka žliazkatá | generatívne vegetatívne | C |
Solidago canadensis | zlatobyľ kanadská | generatívne vegetatívne | C |
Solidago gigantea | zlatobyľ obrovská | generatívne vegetatívne | C |
Vysvetlivky:
- Zoznam tzv. prioritných inváznych druhov rastlín podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 173/2011 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
- Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov.
- Označenie skupiny: skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.
- Informačný portál ŠOP SR k inváznym druhom rastlín: http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php
ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)
Jednoročná alergénna rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 200 cm. Kvitne od augusta do októbra. Priemerná rastlina vytvorí vyše 2 000 plodov (nažiek). Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. Na ambróziu reaguje až 80 % alergikov. Už samotný dotyk s rastlinou môže po 20- 30 minútach vyvolať u nich nepríjemné až
bolestivé svrbenie či pálenie kože.
pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp., syn. Reynoutria)
Trváca, dvojdomá rastlina pôvodom z východnej Ázie, ktorá vytvára na miestach svojho výskytu rozsiahle nepreniknuteľné porasty krovinatého vzrastu s výškou viac ako 100 cm. V Európe sa vyskytuje pohánkovec japonský (Fallopia japonica), pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis) a pohánkovec český (Fallopia x bohemica). Tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synantropných stanovištiach, v intravilánoch miest a obcí. Jej porasty významne poškodzujú brehové spoločenstvá zhoršovaním svetelných podmienok, zmenami v pôdnych podmienkach a vylučovaním chemických látok potláčajúcich rast iných druhov. Mohutný rast podzemkov a výhonkov môže narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy a prispieť k zvýšeniu rizika záplav (obmedzený prietok, poškodenie protipovodňových zábran).
slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus)
Trváca, až 250 cm vysoká rastlina, ktorá sa do Európy dostala začiatkom 17. storočia zo Severnej Ameriky. Pozorovateľa upúta úbormi žltých kvetov, ktoré sa objavujú v auguste až októbri, po odkvitnutí domácich druhov rastlín. Agresívne sa šíri do prirodzených biotopov. Najčastejšie rastie v pobrežnej nitrofilnej vegetácii odkiaľ rýchlo kolonizuje ďalšie úseky potokov a riek.
boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
Táto dvojročná až trváca rastlina dorastá do výšky 200 až 500 cm. Do Európy sa dostala ako okrasná rastlina v 19. storočí, z oblasti západného Kaukazu. Kvitne od júla do augusta. Druh má potenciál vytvárať husté zárasty, a tým znižovať pôvodnú druhovú diverzitu. Bolševník produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny), ktoré pri kontakte s pokožkou a v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám. Účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.
netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)
Jednoročná, až 200 cm vysoká bylina, pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra. Druh má v miestach hojnejšieho výskytu potenciál znižovať pôvodnú druhovú diverzitu a meniť charakter brehových zón, a to najmä v období kvitnutia. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže potláčať opeľovanie iných druhov rastlín, ako napr. Stachys palustris. Existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému.
zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis)
Trváca bylina pôvodom zo Severnej Ameriky dorastajúca do výšky 20 až 250 cm. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Kvitne od konca augusta do septembra. Vyskytuje sa na synantropných stanovištiach celého Slovenska, rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom. Príbuzný druh – zlatobyľ kanadská – sa od zlatobyle obrovskej líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov.
INVÁZNE DRUHY A LEGISLATÍVA
Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov:
- Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.
- Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný:
- vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
- predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
- zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.
Čo môžete urobiť Vy?
Zapojte sa do mapovania inváznych druhov rastlín vo svojom bezprostrednom okolí. V prípade zistenia lokalít s výskytom invázneho druhu, informujte o tejto skutočnosti:
- miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia,
- ŠOP SR (najmä ak ide o výskyt invázneho druhu v chránenom území),
- miestne príslušný obvodný pozemkový úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu na poľnohospodárskom pôdnom fonde),
- obecný alebo mestský úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu v intraviláne obce alebo mesta).
V prípade záujmu sa môžete zapojiť do systematického mapovania inváznych druhov rastlín vo Vašom okolí, kontaktujte OZ TATRY (oztatry@slovanet.sk). Na tejto elektronickej adrese si taktiež môžete vyžiadať Registračný list invázneho druhu rastliny pre potreby mapovania.
Informujte o problematike inváznych druhov rastlín verejnosť: študenti škôl môžu napr. realizovať rovesnícke vzdelávanie (podklady Vám na požiadanie zašleme) v rámci školy či širšej komunity (iné školy), aktivity „od dverí k dverám“, informačné stánky, výstavy, písať propagačné články do obecných a regionálnych novín, pripraviť vzdelávacie aktivity do školského či obecného rozhlasu a pod.
V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania inváznych druhov rastlín z jednotlivých pozemkov, pod dohľadom odborníkov.
(Fotografie k článku poskytli: Ema Gojdičová, Helga Kothajová, Janka Smatanová, Helena Vojteková, Jaroslav Košťál, Katarína Šujová, A. Dobšová)
