Poslanec strany Sloboda a solidarita (SaS) Radovan Kazda, známy svojimi klausovskými postojmi, zverejnil článok Tešíte sa, že zálohujeme PET fľaše? Tu sú dôvody, prečo schladiť nadšenie v ktorom polemizuje s výhodami zálohovanie nevratných nápojových obalov.
Hneď na úvod uvediem, že skúseností so zálohovaním nevratných obalov majú už v mnohých európskych krajinách a rezort životného prostredia podrobil systém zálohovania dôsledným analýzam.
SR nie je štátom, ktorý by si v odpadovej politike mohol vyskakovať nielen z hľadiska dosahovania cieľov, ale ani z pohľadu záväzkov voči EÚ: V roku 2020 sa u nás zrecyklovalo 42,2% komunálneho odpadu (za rok 2019 EUROSTAT uvádza 38,5%), do roku 2025 to musí byť 55% a do roku 2035 až 65%, končene sa nám podarilo stlačiť množstvo odpadu ukladaného na skládky pod 50%, ale SR aj tak čelí ďalšiemu infringementu, v krajine máme pravdepodobne viac ako desaťtisíc nelegálnych skládok odpadov so zúfalou pomalosťou konania štátu i samospráv v prostredí právnej slepoty a alibistických rozhodnutí voči identifikovaným páchateľom.
A teraz k jednotlivým tvrdeniam:
1. Do prírody sa bude naďalej dostávať veľa odpadu, a to aj plastového
Pán Kazda – vedome či nevedome – nerozlišuje roztrúsený odpade (littering) a odpad ukladaný na nelegálne skládky odpadov.
Pri tom prvom, na základe početných akcií spojených s čistením potokov, riek, nádrží, verejných priestranstiev, sú plastové a kovové obaly (čiastočne aj obaly zo skla) prevažujúcou hmotou vytvárajúcou lokálne znečistenie prostredia. Čistili sme lokality v ktorých tento odpad tvoril až 90% vyzbieraného objemu.
Odpad zhromaždený na ploche či v istom objeme t. j. nelegálne uložený na čiernych skládkach, kde sa samozrejme nachádzajú aj iné druhy odpadov, je otázkou nekompromisného uplatňovania dikcie zákona o odpadoch (§ 15), a to na strane plnenia si oznamovacej povinnosti povinnými osobami, „videnia“ páchateľov, ktorí sú v komunite všeobecne známi - v mnohých prípadoch aj vedeniu obce - a ich sankčného postihu, odstraňovanie takto uloženého odpadu rešpektujúc známe „ malá kopa pýta viac“ atď.
Zálohovanie obalov rieši predovšetkým littering, nie zlyhávanie štátu a samospráv pri boji s protiprávnou činnosťou časti občanov a firiem.
2. Systém bude pre mnohých občanov veľmi nekomfortný
V tejto chvíli je podľa medializovaných informácií k dispozícií cca 2 000 odberných miest pre vrátenie zálohovaných obalov. Nakoľko ich odber pokladám za službu, mám za to, že obchodník, ktorý je zameraný na zákazníka si zvolí jeden s možných spôsobov odberu obalov, tak ako boli komunikované rezortom životného prostredia.
V domácnostiach nebude žiadna potreba ďalšieho koša nakoľko plná fľaša zaberala ten istý priestor ako bude zaberať obal po konzumácii nápoja.
Pán Kazda úplne opomenul, že práve zálohovanie môže časť občanov priviesť k zamysleniu sa, či v krajine s kvalitnou vodou je nutné nakupovať stolové vody pre domácu spotrebu.
3. Environmentálne benefity budú zaťažené aj negatívnymi environmentálnymi dôsledkami
Na rozdiel od pána Kazdu ja za negatívne environmentálne dôsledky nepokladám dopravné náklady systému, je to len otázka dobre nastavenej logistiky zberu a zvozu, ale ekonomické externality s ktorými je spojené znečisťovanie prírody i verejných priestranstiev roztrúseným odpadom. Ak aj opomeniem čierne skládky, tak žiadna agentúra doposiaľ nevyčíslila ročné náklady verejných služieb na čistenie životného prostredia plus nezaplatenú prácu dobrovoľníkov pri tej istej činnosti.
Ďalej, početne analýzy miest ukázali, že napriek zavedenému separovanému zberu s luxusným počtom zberným nádob na tieto komodity, aj v mestách s 50%-nou mierou triedenia, sa v kontajneroch na zmesový komunálny odpad nachádzajú značné množstva nevytriedených obalov. Návratnosť PET-fliaš cez systém „firma – OZV – obec“ sa v súčasnosti pohybuje okolo 62% tzn. cieľ 90% do roku 2025 je nielen legitímny, ale predstavuje kvalitatívny spoločenský skok.
Taktiež je k nežiaducim externalitám potrebné prirátať, že kým zálohovanie „produkuje“ čistú surovinu pre recykláciu, kontajnerový zber je v mnohých prípadoch „kontaminovaný“ vysokou mierou nežiaduceho odpadu s nutnosťou ďalšieho pretriedenia alebo v krajnom prípade dokonca vyvezenia obsahu kontajnera s triedeným odpadom na riadenú skládku.
Na záver si neodpustím poznámku, že už dlhodobo pozorujem pri strane Sloboda a solidarita istú vnútornú rozpoltenosť. Na verejnosti sa ukazuje predovšetkým poslankyňa Anna Zemanová, vlajkonosička zelených tém v strane, ale v pozadí sú postoje jej straníckych kolegov v nesúlade so záujmami životného prostredia. Napr. projekt Multimodálneho logistického centra pri Holíči, situovaný do vzácnej barokovej krajiny, s odporom verejnosti, občianskych skupín a s aktuálne vyhlásenou pamiatkovou zónou, podporuje MH SR vedené šéfom strany Richardom Sulíkom.
