Pre čitateľa, ktorý pravidelne nesleduje blogy k dianiu okolo VN Liptovská Mara len stručne zopakujem: Na dianie na brehoch a hladine VN Liptovská Mara upozorňuje OZ TATRY i OZ LIPA – Liptovskí aktivisti od roku 2018 – a to aj početnými oznámeniami rôznym štátnym inštitúciám – a situácia sa zásadné nemení, práve naopak. Početné prevody štátneho majetku do súkromných rúk pozvoľne prerastajú do masívnej likvidácie ochranného lesa a lesa osobitného určenia na jej brehoch, následných zemných prác a rozsiahlej stavebnej činnosti, aj nelegálnej.
Súčasťou výstavby vodnej nádrže boli aj vegetačné úpravy – zelený pás (ochranný les, les osobitného určenia), ktorý bol kolaudovaný ako súčasť stavby. Mal brániť abrázii (vyplavovaniu pôdnych a horninových častíc z brehov pôsobením kolísania vodnej hladiny), erózii brehov, vytváral nárazníkovú (pufračnú) zónu medzi okolitou poľnohospodárskou (voľnou) krajinou a priehradou, podporoval pozitívny vizuálny efekt i rozvoj lokálnej biodiverzity (hniezdenie a úkryt druhov živočíchov ) vrátane rozvoja trofických (potravných vzťahov). V neposlednom rade generoval potenciál mäkkého oddychovo – rekreačného využitia pobrežia.
Pás lesa, ktorý bol v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., prešiel v roku 2004 pod štátne Lesy SR, nakoľko údajne vodohospodári nemajú v náplni práce starostlivosť o les a nemajú na to ľudí. Máme za to, že tento „problém“ mohol byť riešený externou zmluvou s odborným lesným hospodárom a nie stratou kontroly správcu povodia nad kontaktným územím vodného diela.
Lesy SR začali pozemky, ktoré sú ochranným lesom, následne vymieňať. Celý pás zelene od zátoky oproti akvaparku až po kemp v Liptovskom Trnovci v dĺžke takmer 1,5 km vymenili v roku 2014 s občianskym združením 1. marský lodný spolok za pozemky v obci Čebovce v okrese Veľký Krtíš. Udialo sa tak na základe predchádzajúceho súhlasu ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vtedy viedol Ľubomír zo strany Smer-SD.
Tu je zrejmé, že išlo o vopred pripravenú špekulatívnu schému, nakoľko je jasné, že okrem aktuálnej ekonomickej hodnoty pozemku je potrebné hodnotiť destinačnú - možné budúce využitie, najmä ak bolo dopredu dohodnuté - hodnotu pozemkov, TOP destinácia cestovného ruchu Liptov verzus Čebovce v okrese Veľký Krtíš. Znalec určil hodnotu pozemkov v roku 2014 na 17 tisíc eur, pri výmere 30 tisíc metrov štvorcových ide o necelých 60 centov za meter štvorcový.
Pozemky, ktoré sú v katastrálnej mape registrované ako lesný pozemok a v územnom pláne definované ako územie lesa, sú dnes rozparcelované - v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 - na päťdesiat plôch a menia sa na kolóniu s mobilnými domami. Ich majiteľom už nie je 1. marský lodný spolok, ale viacero vlastníkov, najčastejšie sa objavuje meno človeka z Nových Zámkov alebo eseročka podnikateľa z Hýb.
Podľa vyjadrenia mesta Liptovský Mikuláš nie je územie určené na výstavbu, jeho funkčné využitie je ochranný les, napriek tomu liptovskomikulášsky kataster dovolil rozdelenie lesného pozemku na malé parcely s výmerou okolo 300 až 500 m štvorcových, čo je možné len pri funkčných plochách určených pre rekreáciu alebo záhradkárske účely. Majiteľom viacerých pozemkov na pobreží je súkromná osoba z Nových Zámkov, nájomcom M. T. M Slovakia z Hýb. Ďalšie pozemky majú už nových majiteľov z rôznych častí Slovenska.
Napriek vyššie uvedenému arogancia týchto subjektov nepozná hranice. 1. marský lodný spolok požiadal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši o vydanie povolenia na výrub 9 ks drevín s obvodmi kmeňa 55 cm, 45 cm, 58 cm, 140 cm, 90 cm, 75 cm, 100 cm, 65 cm a 100 cm - na pozemkoch štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) - z dôvodu vybudovania panelovej cesty. A pre mnohých z Vás už asi nebude prekvapivým fakt, že štátne orgány a inštitúcie, konkrétne Štátna ochrana prírody SR – Správa TANAPu a SVP, š. p., ktorý si akosi nevedia či nechcú poradiť s rozsiahlou protiprávnou činnosťou na brehoch našich vodných plôch a tokov, tento výrub bez mihnutia oka verifikovali.
Rozhodnutie o výrube drevín podpísala vedúca odboru na liptovskomikulášskom úrade životného prostredia Sandra Popelářová, ktorá aktuálne čaká na vymenovanie za riaditeľku Národného parku Nízke Tatry.
Na mieste je nielen prvotná otázka v koho prospech vlastne konajú štátne orgány a inštitúcie, ale aj jej nemenej dôležitá sestra: na základe akých právnych predpisov je možné schváliť výrub drevín za účelom vybudovania cesty od pravdepodobne nelegálne umiestnených objektov (domov, karavánov) a v rozpore so zákonom o vodách oplotených parciel?
Súvisiace články:
Devastácia Liptovskej Mary pokračuje, štát nekoná
Kto ovládol štátne pozemky na brehoch vodného diela
Fotoreportáž: Devastácia VN Liptovská Mara nezastavená (vrátane odkazov na ďalšie články)
Genocída prírodného prostredia VD Liptovská Mara
Na Liptovskej Mare najprv okradli starousadlíkov, potom nás všetkých
