Z Kaliňákovej ESO štátnej správy – Efektívnej, Spoľahlivej, Otvorenej - nie je ani dolník. Každý, kto prichádza do pravidelného styku s týmto mraveniskom - ktoré tak veľmi túži po prvorepublikovej definitíve - predovšetkým ak sa na niečo sťažuje či na niečo poukazuje, narazí na systém, ktorý sa venuje viac osobe oznamovateľa než páchateľa, systém úniku informácií, obštrukcií a šikanózneho správania sa k ľuďom, ktorý driemajúceho medveďa vyrušili v jeho pohode.
Demänovská dolina, VN Liptovská Mara, všetko čo okolo seba každý deň vidíme v stave rozkladu právneho štátu, je výsledkom toho, akým spôsobom nám tu desaťtisíce zamestnancov verejnej správy organizujú život a riadia štát.
Ministerstvo životného prostredia SR nám tu na prelome rokov 2011 – 2012 najprv ponúkne brutálne propagovaný sen boja s nelegálnymi skládkami odpadov a paralelne s touto misiou rozdá desiatky miliónov eur podvodníkom na ich odstraňovanie či na budovanie predražených zberných dvorov v miniatúrnych destináciách, bratislavský úrad následne oznámi, že sa skládkami nebude zaoberať, a to isté ministerstvo po čase stiahne chvost a označí TrashOut za súkromnú podnikateľskú aktivitu mimo rezortu životného prostredia.
Na konci roka 2021 je skóre - napriek enormnému úsiliu Občianskeho združenia TATRY (O TATRY), ktoré nie je autorom a ani prevádzkovateľom systému, „rozchodiť“ TrashOut – 9 442 nahlásených a 26% vyčistených, pričom niektoré „objekty“ sa tu na občana vyškierajú desať rokov. A úrady, ten zhnitý systém hľadačov výhovoriek, nerieši neplnenie oznamovacej povinnosti povinnými osobami (§ 15 ods. 2 zákona o odpadoch) i obcami, rieši osobu či organizáciu, ktorá štuchá paličkou do štátneho či samosprávneho hniezda
Budaj, ktorý už chystá ďalší „definitívny boj“ s čiernymi škvrnami v krajine – tentoraz pod názvom Čisté Slovensko (2022) – žiaľ nemá pod palcom štátnu správu životného prostredia a jeho kolegovi Mikulcovi je (ne)konanie podriadených akosi ukradnuté.
A tak v štáte, v ktorom je vo výrobnom sektore normovaná ešte aj čurpauza, sa produkujú diametrálne odlišné výstupy, podľa nálady, sympatii či osobného názoru na vec príslušného zamestnanca.
Okresný úrad Liptovský Mikuláš
Okresný úrad Žiar nad Hronom
A voľná krajina, v zmysle označenia všetkým ukradnutá, nie sú len nelegálne skládky odpadov. Je to krajina porastená krídlatkou či zlatobyľou v rozpore so zákonom o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, je to krajina fyzikálnej, chemickej či biologickej degradácie pôdy v rozpore so zákonom o ochrane a využívaní pôdy, v podobe zaburinených a zarastených parciel, erózie plošnej i výmoľovej, je to krajine sprznených vodných tokov v rozpore so zákonom o vodách. V teréne však Úradníka slovenského nenájdete, tam hlcú prach aktivisti doručujúci pod nos štátnej mašinéria odšľapané a odbicyklované zistenia.
A úradník žiada doplnenie podnetu, posúva informácie poza bučky k páchateľom vrátane kontaktov na oznamovateľa, presúva podania na iný úrad lebo rozhodnúť proti kamarátom a lokálnym hlavohrudiam sa nepatrí, žiada usmernenie od nadriadeného orgánu, počas miestneho zisťovania – najmä ak ide o možné drakonické sankcie – vec zľahčuje, volá po kompromise a prístupe láskavej matky. Kolo, kolo mlynské ...
Na desiatkach hektárov trvalých trávnych porastov dnes rastie stabilizovaný vysoký les, ale zanedbanie pôdy nestalo vlastníkov, správcov, nájomcov ani cent, lebo pozemkové a lesné úrady sa pozerajú do zeme. Ak sa však vyskytne kšeft v podobe predaja dreva či štiepky, výstavby, tak odrazu sa volá po dikcii zákona, čistení parciel, a rieši sa výrub drevín prostredníctvom odboru starostlivosti o životné prostredie.
Len v jedinom okrese sa na stovkách konaní ročne rozhoduje o výrube tisícok stromov v krajine i obciach, bojuje o kvalitu náhradnej výsadby a jej početnosti, na mnohých z nich nemá kto hájiť záujmy životného prostredia, lebo účastníkom konania je len žiadateľ o výrub a orgán ochrany prírody (okresný úrad, obec), a výsledkom je papierový les. Malý test totiž ukázal, že stovky náhradných výsadieb – ich realizáciu, kvalitu a udržateľnosť, nemá kto kontrolovať.
Obdobne vyzerá boj s inváznymi druhmi. Ak je agenda nelegálnych skládok fraškou, tak invázne druhy sú jej násobkom. Žiadny systematický monitoring pretavený do rozhodnutí, žiadny plán kontrol, žiadne významné sankcie. Fyzická krajina akoby nemala správcu.
List SIŽP MŽP SR, v ktorej samotná inšpekcia poukazuje na totožné skúseností s (ne)realizáciou náhradnej výsadby, aké zaznamenáva OZ TATRY
A keď niekomu stúpite na otlak, sťažujete sa, tak systém alibizmu má mechanizmy ako chrániť vlastných a obštruovať práva sťažovateľa. Napr. úrad v Poprade od februára 2021 nielenže nerozhodol, ale mám za to, že celé konanie vedie s cieľom unavenia a zabudnutia sťažovateľa.
Okresný úrad v Poprade: oznámil predlženie lehoty a nerozhodol ...
A ešte k práci samospráv: V roku 2012 sa na základe zákona o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky uskutočnila analýza v troch okresoch Žilinského kraja na počte 79 obcí. 40 z nich nemalo ani jedného pracovníka, ktorý by spĺňal osobitné kvalifikačné predpoklady pre výkon štátnej správy na úseku životného prostredia, iba 31 samospráv malo schválený územný plán a žiadna obec nemala prijatý územný plán zóny, iba 3 obce oznámilo vtedajšiemu okresnému úradu životného prostredia nezákonné uloženie odpadu na pozemku fyzickej či právnickej osoby, atď.
Sme svedkami neustáleho vyplakávania zo strany ZMOSu, že obce toho majú veľa, ale nikto z Vás – ja a ani Vy čitatelia – ste nevymysleli reformu verejnej správy z viac ako 2 900 obcami a 8 samosprávnymi krajmi, čo je neuveriteľné požieranie finančných zdrojov za pochybnú kvalitu. Kultúrna a iná autonómia sa tu zamieňa s profesionálnym riadením zameraným na klienta (občana) a verejný záujem.
OZ TATRY vzniklo v roku 2000 s ideou realizácie „nadstavby“ t. j. skrášľovania verejných priestranstiev, výsadby drevín v krajine, environmentálnej výchovy a pod., namiesto toho 80% času dnes venujeme suplovaniu úlohy štátu – monitoring a podania, účastníctvo v správnych konaniach a v EIA, s tým rozdielom, že kým Úradníka slovenského platíte Vy všetci prostredníctvom daňového zaťaženia, tak OZ TATRY je odkázané na 5,10, 20 eurové mesačné príspevky od občanov a firiem.
Na záver len toľko: kým odoslanie viac ako 3 mil. eur pandemickej pomoci schránkovej firme je ostro sledovanou témou, tak každodenný a vleklý úradnícky marazmus v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, s postupnými deštruktívnymi vplyvmi na dané prostredie, s mechanizmami ťažko dokázateľnej priamej a nepriamej korupcie, sa tu stal spoločensky akceptovaným stavom.
