Víťazi
Momentálnym víťazom hry zvanej politika je bezpochyby Robert Fico. Má svoje predčasné voľby a dostatok času, aby ešte nechal vyškvariť zostávajúcich členov trojkoalície v tom, čo si navarili. Prijať ponuku Ivana Gašparoviča na okamžité zostavenie vlády by preňho bolo nevýhodné, ale na druhú stranu – v očiach svojich voličov sa už nemá čím ušpiniť – učiteľský štrajk sa odložil, lekári výpovede sťahujú, reformy sú zastavené... SDKÚ, KDH a Most náruče otvorené...
Druhým víťazom je Mikuláš Dzurinda. Človek, ktorý kvôli škandálom vo vlastnej strane „akože“ podstúpil sebakritiku a odstúpil z kandidátky. Teraz je späť, bez mandátu voličov, silnejší a nebezpečnejší. A stále držiaci v rukách Ivetu Radičovú, opakujúci mantru „V mene Európy a Eurovalu, v mene zodpovednosti...“.
Tretím víťazom, aj keď by sa to momentálne nemuselo zdať, je Richard Sulík. Minimálne morálnym. Parafrázujúc Pavla Minárika – nemusíte ho mať rád, ale za niektoré veci si ho môžete vážiť. Nie Eurovalu je jednou z nich. A na rozdiel od Matoviča má už relatívne stabilizovanú stranu pripravenú ísť do volieb.
Nerozhodne
Igor Matovič, ktorý musí veľmi rýchlo odviesť obrovský kus práce, aby Obyčajných ľudí dostal do širšieho povedomia. Momentálne jediné zoskupenie, ktoré z môjho pohľadu reálne reprezentuje konzervatívne a kresťanské hodnoty, zároveň upozorňujúce na škodlivosť zadlžovania krajiny nenávratnými pôžičkami typu Euroval.
OKS, ktorá stratila vplyvného člena, ale podobne ako Obyčajní ľudia a Sulík zostávajú so svojimi konzistentnými názormi na „správnej strane barikády“.
Slota a Belousovová – postavení jeden proti druhému zmobilizujú svojich voličov hádam zoberú hlasy aj Ficovi a s trochou šťastia neprejde do parlamentu ani jeden z nich. Zaradil by som ich k porazeným, ale tam je to už trochu plné.
Porazení
Jednoznačne Iveta Radičová. Prirovnal by som ju k obeti stockholmského syndrómu. Mikloš a Dzurinda ju držia ako rukojemníčku a obratne smerujú jej hnev proti Sulíkovi. Slabá (ex)premiérka musí totiž ešte raz zohrať úlohu nadháňača voličov. Zmeškala príležitosť odísť so cťou, po aktuálnom Gašparovičovom kopanci už žiadnu ďalšiu príležitosť ani nedostane.
„Kresťanskí“ „demokrati“. KDH už dávnejšie prestalo reprezentovať hodnoty kresťanského a konzervatívneho voliča. Paktovaním s Ficom teraz, a veľmi pravdepodobne aj po voľbách (spomeňme si na rok 2006, keď Rada KDH odhlasovala tesné áno s Ficom) síce má veľký koaličný potenciál, ale – vysvetlí to svojim voličom? Za rok a pol vo vláde toho veľa nedokázali, dovolím si citovať kolegu blogera Miroslava Lettricha, pretože len ťažko by som našiel vhodnejšie slová: „S trochou preháňania môžem povedať, že som o KDH za rok počul iba v súvislosti s nezvládnutou kauzou Figeľovho bytu a hlasovaní o dani z piva.“ Plus o škandalóznom spojení ministra Uhliarika s rôznymi finančnými a farmaceutickými zoskupeniami a podobne. Že to tam ešte pána Lipšica baví...
Podivuhodný zlepenec menom Most je posledným zoskupením, ktoré zatiaľ drží fazónu, ale ani charizma Bélu Bugára nedokáže obhájiť zradu koaličného partnera, nedodržanie koaličnej zmluvy a ešte menšiu viditeľnosť činov jeho ministrov. Politici z OKS už na jeho kandidátku s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjdu... a Béla, SMK Vám dýcha na krk. Ale o tom potom.
ps: Ivan Mikloš môže tvrdiť, že nepôjde s Ficom, aj donekonečna. Včera spolu zodvihli ruky za Euroval, a to je jediné, čo platí. Skutky.
