Kto dokáže aspoň čiastočne vyciťovať vplyv myšlienok, ihneď rozpozná, že jedným z najsilnejších parenísk zvlášť zaťažujúcich myšlienkových foriem sú vrcholové športové akcie, podporované širokou verejnosťou. Čo sa pri nich odohráva v myšlienkach samotných súťažiacich i v myšlienkach fanúšikov? Čo sa skrýva pod povrchom komerčnej „super formy“ a pod vzletnými slovami o seba prekonávaní?
Jednou z najneuveriteľnejších a najúžasnejších skutočností je, že takzvané biblické zjavenie, ktoré považujú kresťania za ukončené, v skutočnosti ukončené nie je!
Ak si človek žije v relatívnom zdraví, nemá spravidla tendenciu zaoberať s hlbšími otázkami o živote a o jeho zmysle. Ak ale jeho, alebo jeho blízkych náhle postretne nejaká vážnejšia choroba, potom sa to neraz zmení a on si začne klásť otázky: Prečo to muselo postihnúť práve mňa a nie iného? Je to spravodlivé? Existuje vôbec nejaká vyššia Spravodlivosť, keď musím toľko trpieť?
Je krásne vnímať, ako sa malé semienko stromu stáva výhonkom a potom mocným stromom, ktorého vetvy sa ako rozpažené ramená tela rozťahujú nahor k slnku, do voľného priestoru. Ale to nie je všetko, rovnako krásne je i veľkolepé tušenie tajomstiev, čakajúcich na svoje odhalenie celé desaťročia v samotnom kmeni stromu a to až do chvíle, kým sa nenájde ich objaviteľ.
Mnoho vecí bolo v skutočnosti inak, ako sa dnes o nich hovorí. No a čím väčšia časová vzdialenosť nás od niečoho delí, tým väčšie pokrivenia a skomoleniny vznikajú. Žiaľ, takto je to aj v prípade poslania Ježiša Krista.
Keď temnota nemohla znehodnotiť učenie Ježiša Krista počas jeho života, keď to nedokázala urobiť dokonca ani jeho vraždou, napokon sa jej to predsa len podarilo v období po jeho smrti. Ako?
Toto napísal SATAN – vyjadril sa o nasledovnom texte jeden z „pravoverných“ kresťanov. Zabudol však pri tom, že kedysi i samotného Syna Božieho obvinili s rúhania sa proti Bohu. Tým samozrejme nemá byť povedané, že autora spomínaného textu možno porovnávať s Mesiášom, to ani zďaleka nie. Má tým byť povedané nasledovné: Ak sa ľuďom v ktorejkoľvek dobe povie Pravda, vždy to mnohých z nich irituje, poburuje, alebo priam privádza do zúrivosti.
V istých kruhoch je rozšírený názor, že vo všeobecnosti, i keď samozrejme existujú výnimky, sú v mestských aglomeráciách ľudia inteligentnejší, ako na vidieku. No a určite ste sa vo svojom okolí stretli aj s niekým, kto to rád a patrične dáva aj najavo.
Prednedávnom vznikla v Čechách experimentálna učebnica, ktorej cieľom je vniesť duchovný rozmer do vyučovacieho procesu na základných školách. Súčasný spôsob výučby je totiž iba čisto rozumovo – materialistický a spomínaný duchovný princíp sa v ňom snaží suplovať vyučovanie náboženstva. V predmete náboženstvo sa však v čistej vecnosti nepojednáva o Zákonoch stvorenia, ale zameriava sa tam hlavne na históriu, tradície a výklad Biblie spôsobom poplatným tej ktorej cirkvi, či už katolíckej, alebo evanjelickej.
Už viac krát som sa na tomto blogu venoval problematike transplantácie a to predovšetkým z duchovného hľadiska. To však musí v dnešnej dobe čisto materialistického spôsobu myslenia zákonite priniesť iba búrlivé protichodné reakcie. Inak to žiaľ ani nie je možné. No a práve na základe niektorých takýchto reakcií vznikol i nasledovný text.
Kríza je tu! Reálne a hmatateľne! Až príliš reálne a hmatateľne! Prioritnou otázkou zostáva, kde hľadať a či je vôbec z nej možné nájsť východisko.
Máme slobodnú vôľu, alebo nie? Sú naše rozhodnutia naozaj tak slobodné, ako si myslíme, alebo nie sú? Je súčasný systém vskutku slobodnou spoločnosťou, ktorá nám dokáže sama osebe zaručiť slobodu prejavu, alebo to závisí aj od iných činiteľov? Sme skutočne slobodní ľudia?
Materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda náhodným javom, ale logickým a nevyhnutným prejavom obmedzenosti materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť.
Naozaj opovážlivou je predstava ľudí, že majú v sebe niečo božského. Je to omyl, nad ktorý niet väčšieho a po dôkazy nemusíme chodiť príliš ďaleko. Stačí sa iba pozrieť na jednanie, zmýšľanie a reči v našom najbližšom okolí a budeme určite veľmi rýchlo vyliečení z tohto omylu.
Súčasní ľudia sú presvedčení, že pokrok našej civilizácie je závislý len a len na rozvoji priemyslu, ekonomiky, vedy a hospodárstva. Tieto činitele sú pre nich najdôležitejšími. Ale nie je to tak! Podobný postoj je zásadným omylom!
Tento text nie je určený iba slovenským literárnym tvorcom, ale v podstate všetkým čitateľom, pre ktorých sú ich diela určené. Je v ňom pojednávané o priam katastrofálnom úpadku slovenskej literatúry, o dosahu tohto úpadku na širokú verejnosť, ako i o možnom východisku z tejto situácie.
Na začiatok stručná otázka, na ktorú nech si odpovie každý sám: Sú Vianoce o darčekoch, dobrom jedle a voľnom čase? Alebo sú predovšetkým o duchovných hodnotách?
Je správne „humánne“ ukončiť bezvýchodiskové utrpenie umierajúceho? Je správne udržiavať pomocou prístrojov pri „živote“ človeka, ktorý je už v podstate mŕtvy? Určite sa nájde mnoho za i mnoho proti, avšak pravdivé odpovede na tieto vážne otázky možno získať iba na základe poznania hlbších, duchovných súvislostí života.
Vo vesmíre niet náhod! Všetko je neomylne riadené dokonalými Zákonmi stvorenia. Nie je preto náhoda, že medzi ľuďmi jestvujú také obrovské rozdiely už pri ich narodení. Nie je teda náhoda, že sa niekto rodí zdravý a iný chorý, niekto bohatý a iný chudobný, niekto v mieri a iný v prostredí zmietanom vojnovými konfliktami a tak ďalej.
Čo je lepšie? Súčasný spôsob materialistického spravovania štátu, alebo by sme sa mali vari lepšie v takzvanom cirkevnom štáte? Vraví sa, že kde sa dvaja bijú, víťazí tretí a presne takto je to aj v tomto prípade.
